Irokézi

Text hesla

Irokézi

1. vlastní Irokézi, vlastným menom Haudenosaunee, anglicky Six Nations, Iroquois, francúzsky Iroquois — skupina severoamerických indiánskych kmeňov, kultúrne aj jazykovo veľmi blízkych Hurónom. Irokézi pôvodne sídlili na juh od Ontárijského jazera a údolia Rieky svätého Vavrinca, od pohoria Adirondack Mountains a riečky Schoharie Creek na východe po rieku Genesee na západe na území dnešných amerických štátov New York a Pensylvánia. Žili usadlým spôsobom v dlhých domoch z brestovej kôry v stálych osadách opevnených palisádami (hlavnou osadou bola Onondaga), boli organizovaní v matrilineárnych rodoch. Pôvodne boli animisti (súbor obradov vykonávali šamani združení v Spoločnosti falošných tvárí, komunikovali s neviditeľnou mocou nazývanou Orenda, ktorá je nadprirodzená a je vlastná veciam i procesom, pri liečebných praktikách o. i. používali drevené masky), od začiatku 17. stor. boli postupne christianizovaní jezuitskými a protestantskými misionármi. R. 1799 prorok Irokézov Handsome Lake (aj Ganioda’yo, *1735, †1815) pre nich sformoval nové synkretické náboženstvo, takzvané náboženstvo dlhého domu – zmes tradičných irokézskych hodnôt a kresťanstva, ktoré je rozšírené dodnes. Živili sa poľnohospodárstvom (najmä pestovanie kukurice, fazule, dyne, slnečnice, broskyne a tabaku), lovom, rybolovom, zberom a remeslami (hrnčiarstvo, drevorezba, košikárstvo a tkáčstvo). Koncom 16. stor. (asi 1570, pravdepodobne to však bolo už omnoho skôr, medzi 1450 a 1525) vytvorili konfederáciu piatich kmeňov (Senekovia, Kayugovia, Mohawkovia, Oneidovia, Onondagovia) známu ako Liga piatich národov (od 1722 po pristúpení Tuskarorov Liga šiestich národov) či Liga Irokézov (Irokézi ju nazývajú tak ako seba – Haudenosaunee, a hoci nemá oficiálny status, pokladajú ju za politicky suverénnu, pasy ňou vydávané – Haudenosaunee Passport, sú akceptované aj v zahraničí). Za jej zakladateľov sú považovaní Hiawatha a prorok Deganawida (aj Dekanawida, *okolo 1550, †okolo 1600), spravovala ju 50-členná, ženami volená Veľká rada náčelníkov – sačemov (Onondagovia ich volili 14, Kayugovia 10, Mohawkovia a Oneidovia 9, Senekovia 8, Tuskarorovia volebné právo nemali), vedená hlavným náčelníkom (tadodaho; bol ním vždy Onondaga). Významné udalosti (napr. zmluvy a zákony) boli zaznamenávané prostredníctvom wampumov. Liga dosiahla vrchol moci na začiatku 18. stor. Po príchode Európanov sa Irokézi stali spojencami Holanďanov a Britov (1677 s nimi uzavreli spojenectvo, takzvaný Covenant Chain). Kvôli ovládnutiu obchodu s kožušinami takmer neustále viedli boje (takzvané bobrie vojny) so susednými kmeňmi (najmä s Hurónmi, Eriami, Tionontatiami, Wenrami, Neutrálmi, Mohykánmi, Delawarmi, Susquehannami, Abenakiami, Illinoiami, Odžibwejmi, vlastnými Algonkinmi, Nipissingmi, Nantikokmi, Saponiami a Ottawami), ktorí ich preto nazývali aj Zmije – Nautowa alebo Nadowaig (Odžibwejovia), Zlé zmije – Matchenawtowaig (Ottawovia), alebo Pravé zmije – Irinakhoiw či Iroqu (vlastní Algonkinovia; odtiaľ názov Irokézi, v súčasnosti je však rozšírený názor, že toto pomenovanie pochádza z baskického Hilokoa – Zabijaci). V britsko-francúzskych vojnách (sedemročná vojna, 1756 – 63) bojovali na strane Britov a tiež vo vojne za nezávislosť USA (americká revolúcia, 1775 – 83); okrem Oneidov a Tuskarorov, ktorí stáli na strane USA, dôsledkom čoho sa liga 1784 prakticky rozpadla. R. 1779 utrpeli Irokézi od americkej trestnej výpravy proti britsko-irokézskemu spojenectvu (nariadená G. Washingtonom) vedenej generálom Johnom Sullivanom (*1740, †1795) a J. Clintonom pri Newtowne (dnes Elmira, New York) zdrvujúcu porážku vedúcu k úpadku moci ligy, ktorá tak prestala byť považovaná za významnú politickú silu. Samostatnú politiku však viedli Irokézi aj naďalej, čo sa prejavilo napr. aj počas 2. svetovej vojny, keď 11. júna 1942 vo Washingtone vyhlásili vojnu Nemecku a jeho spojencom, s USA však spolupracovať odmietli. V súčasnosti žijú v rezerváciách v kanadských provinciách Quebec a Ontário a v amerických štátoch New York, Oklahoma a Wisconsin; spolu asi 100-tis. (2010). Ich pôvodný spôsob života dokumentuje napr. Iroquois Indian Museum (založené 1980) v osade Howes Cave (dnes súčasť mesta Schoharie, New York). Sú preslávení aj ako nebojácni montéri výškových konštrukcií mostov a mrakodrapov (Mohawkovia) a výborní hráči lakrosu – športu, ktorý dali svetu (od 2008 sú členmi Medzinárodnej lakrosovej federácie);

2. súhrnné označenie kmeňov severoamerických Indiánov z východných lesov Severnej Ameriky žijúcich najmä v oblasti Veľkých jazier hovoriacich irokézskymi jazykmi (vlastní Irokézi, Huróni, Eriovia, Tionontatiovia, Nottowayovia, Susquehannovia, Neutráli, Meherrini, Čerokíovia a i.).

Popis ilustrácie

Irokézski bojovníci (Seneka a Kayuga) v tradičnom odeve

Popis ilustrácie

Model dlhého domu Irokézov

Text hesla

Irokézi

1. vlastní Irokézi, vlastným menom Haudenosaunee, anglicky Six Nations, Iroquois, francúzsky Iroquois — skupina severoamerických indiánskych kmeňov, kultúrne aj jazykovo veľmi blízkych Hurónom. Irokézi pôvodne sídlili na juh od Ontárijského jazera a údolia Rieky svätého Vavrinca, od pohoria Adirondack Mountains a riečky Schoharie Creek na východe po rieku Genesee na západe na území dnešných amerických štátov New York a Pensylvánia. Žili usadlým spôsobom v dlhých domoch z brestovej kôry v stálych osadách opevnených palisádami (hlavnou osadou bola Onondaga), boli organizovaní v matrilineárnych rodoch. Pôvodne boli animisti (súbor obradov vykonávali šamani združení v Spoločnosti falošných tvárí, komunikovali s neviditeľnou mocou nazývanou Orenda, ktorá je nadprirodzená a je vlastná veciam i procesom, pri liečebných praktikách o. i. používali drevené masky), od začiatku 17. stor. boli postupne christianizovaní jezuitskými a protestantskými misionármi. R. 1799 prorok Irokézov Handsome Lake (aj Ganioda’yo, *1735, †1815) pre nich sformoval nové synkretické náboženstvo, takzvané náboženstvo dlhého domu – zmes tradičných irokézskych hodnôt a kresťanstva, ktoré je rozšírené dodnes. Živili sa poľnohospodárstvom (najmä pestovanie kukurice, fazule, dyne, slnečnice, broskyne a tabaku), lovom, rybolovom, zberom a remeslami (hrnčiarstvo, drevorezba, košikárstvo a tkáčstvo). Koncom 16. stor. (asi 1570, pravdepodobne to však bolo už omnoho skôr, medzi 1450 a 1525) vytvorili konfederáciu piatich kmeňov (Senekovia, Kayugovia, Mohawkovia, Oneidovia, Onondagovia) známu ako Liga piatich národov (od 1722 po pristúpení Tuskarorov Liga šiestich národov) či Liga Irokézov (Irokézi ju nazývajú tak ako seba – Haudenosaunee, a hoci nemá oficiálny status, pokladajú ju za politicky suverénnu, pasy ňou vydávané – Haudenosaunee Passport, sú akceptované aj v zahraničí). Za jej zakladateľov sú považovaní Hiawatha a prorok Deganawida (aj Dekanawida, *okolo 1550, †okolo 1600), spravovala ju 50-členná, ženami volená Veľká rada náčelníkov – sačemov (Onondagovia ich volili 14, Kayugovia 10, Mohawkovia a Oneidovia 9, Senekovia 8, Tuskarorovia volebné právo nemali), vedená hlavným náčelníkom (tadodaho; bol ním vždy Onondaga). Významné udalosti (napr. zmluvy a zákony) boli zaznamenávané prostredníctvom wampumov. Liga dosiahla vrchol moci na začiatku 18. stor. Po príchode Európanov sa Irokézi stali spojencami Holanďanov a Britov (1677 s nimi uzavreli spojenectvo, takzvaný Covenant Chain). Kvôli ovládnutiu obchodu s kožušinami takmer neustále viedli boje (takzvané bobrie vojny) so susednými kmeňmi (najmä s Hurónmi, Eriami, Tionontatiami, Wenrami, Neutrálmi, Mohykánmi, Delawarmi, Susquehannami, Abenakiami, Illinoiami, Odžibwejmi, vlastnými Algonkinmi, Nipissingmi, Nantikokmi, Saponiami a Ottawami), ktorí ich preto nazývali aj Zmije – Nautowa alebo Nadowaig (Odžibwejovia), Zlé zmije – Matchenawtowaig (Ottawovia), alebo Pravé zmije – Irinakhoiw či Iroqu (vlastní Algonkinovia; odtiaľ názov Irokézi, v súčasnosti je však rozšírený názor, že toto pomenovanie pochádza z baskického Hilokoa – Zabijaci). V britsko-francúzskych vojnách (sedemročná vojna, 1756 – 63) bojovali na strane Britov a tiež vo vojne za nezávislosť USA (americká revolúcia, 1775 – 83); okrem Oneidov a Tuskarorov, ktorí stáli na strane USA, dôsledkom čoho sa liga 1784 prakticky rozpadla. R. 1779 utrpeli Irokézi od americkej trestnej výpravy proti britsko-irokézskemu spojenectvu (nariadená G. Washingtonom) vedenej generálom Johnom Sullivanom (*1740, †1795) a J. Clintonom pri Newtowne (dnes Elmira, New York) zdrvujúcu porážku vedúcu k úpadku moci ligy, ktorá tak prestala byť považovaná za významnú politickú silu. Samostatnú politiku však viedli Irokézi aj naďalej, čo sa prejavilo napr. aj počas 2. svetovej vojny, keď 11. júna 1942 vo Washingtone vyhlásili vojnu Nemecku a jeho spojencom, s USA však spolupracovať odmietli. V súčasnosti žijú v rezerváciách v kanadských provinciách Quebec a Ontário a v amerických štátoch New York, Oklahoma a Wisconsin; spolu asi 100-tis. (2010). Ich pôvodný spôsob života dokumentuje napr. Iroquois Indian Museum (založené 1980) v osade Howes Cave (dnes súčasť mesta Schoharie, New York). Sú preslávení aj ako nebojácni montéri výškových konštrukcií mostov a mrakodrapov (Mohawkovia) a výborní hráči lakrosu – športu, ktorý dali svetu (od 2008 sú členmi Medzinárodnej lakrosovej federácie);

2. súhrnné označenie kmeňov severoamerických Indiánov z východných lesov Severnej Ameriky žijúcich najmä v oblasti Veľkých jazier hovoriacich irokézskymi jazykmi (vlastní Irokézi, Huróni, Eriovia, Tionontatiovia, Nottowayovia, Susquehannovia, Neutráli, Meherrini, Čerokíovia a i.).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Irokézi [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/irokezi