Ireneus Lyonský

Ireneus Lyonský, aj Eirénaios z Lugduna, Irenej z Lyonu, sv., okolo 140 Malá Ázia – 202/203 Lugdunum, Galia, dnes Lyon, Francúzsko — ranokresťanský teológ, cirkevný otec. Bol žiakom Polykarpa zo Smyrny, pôsobil pravdepodobne ako kňaz v Lyone. R. 177 bol vyslaný do Ríma k pápežovi Eleutérovi, po návrate z Ríma sa stal biskupom. Jeho pričinením sa v Galii šírilo kresťanstvo. Pôsobil ako sprostredkovateľ v cirkevných sporoch medzi kresťanmi Východu a Západu (177 problém montanizmu, 190 spor medzi maloázijskými biskupmi a pápežom Viktorom I. o dátume slávenia veľkonočných sviatkov). Je považovaný za najvýznamnejšieho teológa 2. stor., zakladateľa systematickej teológie. Vychádzal najmä z evanjelií, apoštolskej tradície a postupnosti. Patril k stúpencom chiliazmu. Autor spisov písaných po grécky, z ktorých najvýznamnejší je Odhalenie a odmietnutie predstieraného, ale falošného poznania (Elenchos kai anatropé tés pseudonomu gnóseós, okolo 182 – 188) zachované v latinskom preklade Adversus haereses (Proti bludom), v ktorom vystupuje proti gnosticizmu. Spis Dôkaz o apoštolskom kázaní (Epideixis) sa zachoval iba v arménskom preklade (objavený 1904 v Ečmiadzine). Podľa tradície Ireneus Lyonský zomrel mučeníckou smrťou počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Septimia Severa. Zobrazovaný v biskupskom rúchu s páliom a s knihou v ruke. Sviatok 28. júna.