iránske jazyky

Text hesla

iránske jazyky — skupina jazykov patriaca do indoiránskej vetvy (→ indoiránske jazyky) indoeurópskych jazykov. Z historického hľadiska sa iránske jazyky členia na staroiránske, stredoiránske a novoiránske (staré, stredné a nové iránske). K staroiránskym jazykom (začiatok 1. tisícročia - 4. až 3. stor. pred n. l.) patria staroperzština, avestský jazyk (→ avesta), médčina (→ médsky jazyk) a skýtske jazyky, k stredoiránskym (4. – 3. stor. pred n. l. – 8. – 9. stor. n. l.) stredoperzština (pehlevijčina), partčina (→ partský jazyk), sogdčina (→ sogdský jazyk) a chórezmčina (→ chórezmský jazyk), sačtina (→ sacký jazyk) a baktrijčina (→ baktrijský jazyk), k novoiránskym (od 8. – 9. stor.) všetky súčasné iránske jazyky. Oblasť rozšírenia súčasných iránskych jazykov zaberá najmä Blízky a Stredný východ (Turecko, Irak, Irán), južnú (západ Pakistanu) a Strednú Áziu (Tadžikistan, Afganistan), Zakaukazsko (Azerbajdžan, Gruzínsko) a Rusko, počet používateľov sa odhaduje na 150 – 200 mil.

Najvýznamnejším z novoiránskych jazykov je perzština (→ perzský jazyk). K súčasným iránskym jazykom patria aj paštčina (→ paštský jazyk), kurdčina (→ kurdský jazyk), osetčina (→ osetský jazyk), balúčtina (→ balúčsky jazyk), tadžičtina (→ tadžický jazyk), daríjčina (→ daríjsky jazyk), jaghnóbčina, tátčina, tályština, hazárčina (považovaná aj za dialekt perzštiny), gílačtina (gílančina), lurčina (→ lurský jazyk), mázandaránčina (→ mázandaránsky jazyk), bachtijárske dialekty, jazyky a dialekty centrálnej časti Iránu a juhoiránskej provincie Fárs, kumzarský dialekt, semnánčina, gurančina, zazačtina, paráčtina, órmurčina, mundžánčina, jazyky šugnansko-rúšánskej jazykovej skupiny, váchánčina, jazgulamčina, iškašimčina a ďalšie málopočetné jazyky. Súčasné iránske jazyky sa zapisujú najmä arabským písmom, ale aj cyrilikou a latinkou. Jazyky všetkých troch období (staro-, stredo- a novoiránske) sa zvyčajne delia na dve skupiny: západnú a východnú. Do západnej skupiny patria severozápadné (napr. médčina, partčina, kurdčina, balúčtina) a juhozápadné jazyky (napr. staroperzština, stredoperzština, perzština, tadžičtina), do východnej skupiny severovýchodné (napr. skýtske jazyky, sogdčina, osetčina, jaghnóbčina) a juhovýchodné jazyky (napr. sačtina, baktrijčina, paštčina, váchánčina).

Zverejnené v novembri 2013.

Iránske jazyky [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-11-26 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/iranske-jazyky