Ipeľský Sokolec

Popis ilustrácie

Poloha

Popis ilustrácie

Mapa obce

Text hesla

Ipeľský Sokolec, maď. Ipolyszakállos — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny na nive a terasách Ipľa na hranici s Maďarskom, 120 m n. m.; 810 obyvateľov (2023), 30,6 % slovenskej, 58,9 % maďarskej národnosti (2021). Východná časť územia je budovaná treťohornými piesčitými a tufitickými slieňmi, má rovinný reliéf, je prevažne odlesnená, západná časť treťohornými tufmi a ílmi, pieskami a štrkmi, má pahorkatinný reliéf, miestami sú porasty agátových lesov.

Ipeľský Sokolec je cestou II. triedy spojený s obcami Bielovce a Kubáňovo, cestou III. triedy s obcou Lontov, je tam železničná stanica na trati Zvolen – Čata.

Obec je písomne doložená v roku 1332 ako Sacalo, 1386 Sakalos, 1387 Sakalus, Zakalos, 1499 Stakukio, Sakalus, 1422 Zakalus, v rokoch 1437, 1477 Zakalos, v roku 1499 Zakalws, 1505 Zakalews, 1507 Zakallos, 1522 Zakalos, 1773 Szakallos, Szakalos, 1786 Sakálosch, 1863 Ipolyszakálos, 1873 Ipolyszakálas, v rokoch 1877 – 82 Ipolyszakállas, 1888 – 1913 Ipolyszakállos, 1920 – 38 Sakáloš, Szakállos, 1938 – 45 Ipolyszakállos, 1945 – 48 Sakáloš, Szakállos, v roku 1948 Ipeľský Sokolec.

Pôvodne bola obcou kráľovských sokoliarov. V roku 1387 ju daroval kráľ Žigmund Luxemburský Ladislavovi zo Šaroviec, zakladateľovi rodu Lévai (Levickovci). Tento rod vlastnil obec do roku 1553, keď prešla pod správu hradného panstva Levice, v 18. stor. patrila Esterháziovcom, neskôr Husárovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Od 18. stor. bol v obci veľkostatok s chovom plemenných oviec, dobytka a koní. V rokoch 1938 – 44 bola pripojená k Maďarsku.

Významné archeologické nálezisko: sídliská z obdobia eneolitu (badenská kultúra), z bronzovej, halštatskej, laténskej a rímskej doby, birituálne keltské pohrebisko z laténskej doby, z ktorého sa zachovali nádoby točené na hrnčiarskom kruhu. V polohe Pieskovisko boli v 2. polovici 20. stor. preskúmané výšinné osady hatvanskej a čačianskej kultúry zo staršej a z mladšej bronzovej doby opevnené valmi a priekopami a kostrové pohrebisko z veľkomoravského obdobia (9. stor.). Z hrobov pochádzajú železné sekery, strieborné náušnice, náhrdelník s lunicovým príveskom a keramika. V intraviláne obce sa našla železná kopija z 13. stor.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (pôvodne barokový zo 17. stor., 1909 rozšírený), evanjelický kostol (klasicistický, 1826 – 27).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 11. januára 2024.

Ipeľský Sokolec [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-17 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ipelsky-sokolec