Ipeľské Predmostie
Poloha
Mapa obce
Ipeľské Predmostie, maď. Ipolyhidvég — obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa na hranici s Maďarskom a na úpätí Krupinskej planiny, 135 m n. m.; 558 obyvateľov (2023), 24,6 % slovenskej, 73,2 % maďarskej národnosti (2021). Územie je v južnej časti katastra na nive a terasách s pieskovými presypmi budované riečnymi sedimentmi, má rovinný až pahorkatinný reliéf, je odlesnené. Územie v severnej časti na okraji Krupinskej planiny je budované andezitovými tufitmi, je zalesnené dubovými lesmi. V katastri sa nachádzajú prírodné rezervácie zamerané na ochranu močiarnych a vodných biotopov Poiplia – Ipeľské hory (vyhlásená 1998, rozloha 29,4 ha), Ryžovisko (vyhlásená 2000, rozloha 58,1 ha) a Cúdeninský močiar (vyhlásená 2009, rozloha 141,7 ha).
Obec je cestou III. triedy spojená s obcami Veľká Ves nad Ipľom a Tešmák a cestným mostom cez Ipeľ (v prevádzke od marca 2024) s obcou Drégelypalánk v Maďarsku.
Obec je písomne doložená v roku 1252 a 1290 ako Hydweg, 1293 Hydveygh, Hydweygh, 1321 Hyduege, 1330 Hyduegh, 1331 Hydweg, 1343 Hydueg, 1347 Hydvegh, 1350 Hydwegh, 1352 Hydvigh, 1358 Hyduieg, 1361 Hyduigh, 1388 Hyduek, 1391 Hedwegh, 1393 Hidwegh, 1410 Hydueg, 1417 Hyduegh, Hydwegh, 1423 Hedueg, 1434 Hydwygh, 1436 Hydweg, 1438 Hydweeg, 1449 Hydueeg, Hydwegh, Hydweg, 1469 Hydwegh, Hyduegh, 1478 Hydwegh, 1505 Hydweg, 1518 Hydweegh, 1522 Hydweg, 1773 Hidvég, Hidvégh, 1786 Hidwég, v rokoch 1808, 1863 – 1907 Hidvég, v roku 1913 Ipolyhidvég, v rokoch 1920 – 38 Hidvég, 1938 – 45 Ipolyhidvég, 1945 – 48 Hidvég, v roku 1948 Ipeľské Predmostie.
Patrila hradnému panstvu Hont. V roku 1252 ju Belo IV. daroval komesovi Mikovi. V rokoch 1356 – 99 sa tam konali zhromaždenia šľachty Hontianskej stolice. Od roku 1438 patrila Palóciovcom a Ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1570 ju vypálili Turci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. V rokoch 1938 – 44 bola obec pripojená k Maďarsku.
Archeologické pamiatky: nález medenej sekerky z obdobia eneolitu, keltské pohrebisko so žiarovým pohrebným rítom z konca 2. – zo začiatku 1. stor. pred n. l.; v hrobovom inventári okrem keramiky nálezy zbraní, šperkov a ozdôb odevu. Sídliská z obdobia eneolitu (badenská kultúra), z bronzovej (maďarovská kultúra), halštatskej a rímskej doby, dve ranostredoveké osady (8. – 10. stor.).
Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Ružencovej Panny Márie (1924), neogotická kaplnka (koniec 19. stor.), súsošie piety (koniec 18. stor.).