Iovia

Text hesla

Iovia, aj Yiovia — národnosť v Číne v horských oblastiach provincií Jün-nan, S’–čchuan a Kuej-čou a v Čuangskej autonómnej oblasti Kuang-si. Siedme najpočetnejšie etnikum v Číne (po Chanoch, Čuangoch, Chuejoch, Mandžuoch, Ujguroch a Miaoch). Iovia žijú aj vo Vietname (tam nazývaní Lô Lôvia) a v Thajsku; spolu asi 8 mil. (2010). Pôvodne sa delili na 2 skupiny: Čiernych Iov (Nuo-suov), ktorí tvorili vládnucu vrstvu, a Bielych Iov (Luo-luov), ktorí boli prevažne otroci a nevoľníci (väčšinou potomkovia zajatcov z radov Chanov, t. j. vlastných Číňanov, Jaov a Miaov). Za najstaršie zmienky o Ioch sa pokladajú správy zo starovekých čínskych spisov z 1. tisícročia pred n. l. o tibetsko-barmských kmeňoch známych ako Si-nan-iovia. V 3. stor. je doložený veľký kmeňový zväz Tung-chuov zahŕňajúci predkov dnešných etník, ktoré sú jazykom i ďalšími znakmi Iom blízke (Chaniovia, Lisuovia, Pajovia a i.); ich jazyky tvoria špecifickú ioskú skupinu. V 6. stor. sa kmeňový zväz podieľal na vytvorení kmeňového štátu Nan-čao. Jednotlivé etniká sa definitívne vyčlenili po jeho zániku v 13. stor. Tradičným náboženstvom Iov bol animizmus (najmä kult predkov), neskôr buddhizmus a kresťanstvo (protestanti). Zaoberajú sa najmä poľnohospodárstvom (pestovanie prosa, kukurice a pohánky) a chovom dobytka, doplnkovým spôsobom obživy je rybolov. Známi sú aj ľudovou tvorbou (poézia, tance) a remeslami. Jazyk Iov (ioský jazyk, ioština; má 6 dialektov) patrí do ioskej skupiny tibetsko-barmskej vetvy sinotibetskej jazykovej rodiny.

Zverejnené v novembri 2013.

Iovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-24 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/iovia