internacionalizmy

Text hesla

internacionalizmy [lat.] — cudzie slová prevažne gréckeho alebo latinského pôvodu označujúce javy medzinárodného charakteru z politických, filozofických, kultúrnych, vedeckých, technických, umeleckých, športových a iných oblastí, používané vo viacerých príbuzných aj nepríbuzných jazykoch. Väčšinou majú terminologický charakter a do iných jazykov prenikajú najčastejšie prostredníctvom náučného, populárno-náučného a publicistického štýlu. Do slovenského jazyka sa internacionalizmy preberajú ako pomenovania nových vecí (bioetika, softvér, technohudba, zooterapia a i.), tvoria sa od nich pomenovania príznakov i procesov (artikulovať, decentralizácia, eufória, mobilný a i.) a postupne sa udomácňujú. Počet internacionalizmov stále vzrastá. Slúžia na zrýchlenie informačného toku a uľahčujú medzinárodné dorozumievanie a integráciu vedy i techniky. Vo frazeológii sa ako internacionalizmy označujú frazémy s rovnakým významom, ktoré sa vyskytujú vo viacerých príbuzných i nepríbuzných jazykoch a majú rovnaký pôvod, resp. frazémy prevzaté viacerými jazykmi z jazyka národa, ktorý ich vytvoril alebo uviedol do všeobecného používania, napr. umývať si ruky ako Pilát, neveriaci Tomáš/tomáš, gordický uzol, Achillova päta, sivá eminencia, potemkinovské dediny, hamletovská otázka, posledný mohykán. Ich prameňmi sú kresťanské dejiny (predovšetkým Biblia), staroveké grécke a rímske dejiny a literatúra, grécka a rímska mytológia, celosvetové (staršie i novšie) dejiny spoločnosti a literatúra. V Európe tvoria tzv. základný európsky frazeologický fond (tzv. paneuropeizmy).

Text hesla

internacionalizmy [lat.] — cudzie slová prevažne gréckeho alebo latinského pôvodu označujúce javy medzinárodného charakteru z politických, filozofických, kultúrnych, vedeckých, technických, umeleckých, športových a iných oblastí, používané vo viacerých príbuzných aj nepríbuzných jazykoch. Väčšinou majú terminologický charakter a do iných jazykov prenikajú najčastejšie prostredníctvom náučného, populárno-náučného a publicistického štýlu. Do slovenského jazyka sa internacionalizmy preberajú ako pomenovania nových vecí (bioetika, softvér, technohudba, zooterapia a i.), tvoria sa od nich pomenovania príznakov i procesov (artikulovať, decentralizácia, eufória, mobilný a i.) a postupne sa udomácňujú. Počet internacionalizmov stále vzrastá. Slúžia na zrýchlenie informačného toku a uľahčujú medzinárodné dorozumievanie a integráciu vedy i techniky. Vo frazeológii sa ako internacionalizmy označujú frazémy s rovnakým významom, ktoré sa vyskytujú vo viacerých príbuzných i nepríbuzných jazykoch a majú rovnaký pôvod, resp. frazémy prevzaté viacerými jazykmi z jazyka národa, ktorý ich vytvoril alebo uviedol do všeobecného používania, napr. umývať si ruky ako Pilát, neveriaci Tomáš/tomáš, gordický uzol, Achillova päta, sivá eminencia, potemkinovské dediny, hamletovská otázka, posledný mohykán. Ich prameňmi sú kresťanské dejiny (predovšetkým Biblia), staroveké grécke a rímske dejiny a literatúra, grécka a rímska mytológia, celosvetové (staršie i novšie) dejiny spoločnosti a literatúra. V Európe tvoria tzv. základný európsky frazeologický fond (tzv. paneuropeizmy).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Internacionalizmy [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/internacionalizmy