indonézsky jazyk

indonézsky jazyk, indonézština, indonézsky bahasa Indonesia — západoindonézsky jazyk patriaci do malajskej podskupiny západoaustronézskej vetvy austronézskej jazykovej rodiny (→ malajsko-polynézske jazyky), v podstate je totožný s malajčinou. Od roku 1945 je úradným jazykom i jazykom interetnickej komunikácie v Indonézii. Ako prvým jazykom ním hovorí asi 43 mil. ľudí, ako druhý jazyk ho však v rozličnej miere ovládajú všetci obyvatelia krajiny.

Názov indonézsky jazyk ako označenie hlavného jazyka Indonézie bol prijatý v roku 1928 na Druhom celoindonézskom kongrese mládeže (Kongres Pemuda II) a v krajine postupne nahradil dovtedy používaný názov malajský jazyk (bahasa Melayu).

Indonézsky jazyk sa zapisuje latinkou. Po zjednocujúcej pravopisnej reforme v roku 1972 sa indonézština a malajčina líšia len časťou slovnej zásoby (v indonézštine je viac sanskrtizmov, v malajčine zasa arabizmov; z novších výpožičiek sú v indonézštine väčšmi zastúpené holandské slová, kým v malajčine anglické). V roku 1972 vznikla aj spoločná jazyková rada, v súčasnosti známa ako Majlis Bahasa Brunei Darussalam-Indonesia-Malaysia (MABBIM), ktorá koordinuje jazykové aktivity vo všetkých krajinách, kde je úradným jazykom malajčina/indonézština (Malajzia, Indonézia, Brunej, Singapur).