ilokučný akt

ilokučný akt — jeden z komponentov rečového aktu, ktorý je základom lingvistickej pragmatiky (vzťahu jazykových znakov a účastníkov komunikácie); činnosť, ktorú hovoriaci vykonáva vyslovením istej vety v istom kontexte, napr. sľubu, hrozby, varovania. Typ činnosti môže dávať najavo performatívnym slovesom (vyjadrujúcim druh rečového aktu), napr. Sľubujem, že zajtra prídem, Veľmi ťa o to prosím, Varujem ťa!, alebo vyjadriť menej explicitne, napr. Daj si na mňa pozor! (varovanie).

Ilokučný akt nadväzuje na tradičné jazykovedné učenie o komunikačnom zámere, resp. komunikačnom obsahu výpovede (na klasické základné typy viet: oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie). Do základnej typológie ilokučného aktu, ktorú vypracoval J. R. Searle, patria: reprezentatíva (oznamovať, usudzovať), direktíva (prosiť, pýtať sa), komisíva (ponúkať, sľubovať), expresíva (ospravedlňovať sa, blahoželať), deklaratíva (krstiť, exkomunikovať). Ďalšími zložkami rečového aktu sú lokučný akt – vyslovenie gramaticky stvárnenej vety, a perlokučný akt – možná reakcia prijímateľa ako následok ilokučného aktu (skutočný alebo zamýšľaný efekt ilokučného aktu), napr. rozhorčenie a odmietnutie.