Il Gesù

Il Gesù [džezu] — rímskokatolícky kostol v Ríme, hlavný chrám rehole jezuitov. Jeho stavba sa začala v roku 1568 pod patronátom kardinála Alessandra Farneseho podľa plánov G. B. da Vignolu a jezuitu Giovanniho Tristana (†1575) v súlade s liturgickými požiadavkami protireformácie. Fasádu s dvoma mohutnými volútami, ktoré opticky prepájajú hlavnú loď s bočnými loďami, navrhol v roku 1571 G. della Porta (dokončená 1573). Chrám bol posvätený 25. 11. 1584 pápežom Gregorom XIII. Kostol má pozdĺžny pôdorys s plytkým transeptom, na 2 bočných stranách hlavnej lode trojicu vzájomne prepojených kaplniek a dve kaplnky pred apsidou. Loď je zaklenutá valenou klenbou, pred apsidou sa nachádza monumentálna kupola. Interiér sa vyznačuje silnou priestorovou jednotou, celá stavba má špeciálnu akustiku a osvetlenie, každá časť má zároveň aj symbolickú funkciu. Výzdoba interiéru je príkladom jezuitských predstáv o úlohe výtvarného umenia; sochárska a maliarska zložka tvoria jednotný celok, ktorý má zosilňovať pôsobenie liturgie a účinok kázne (homílie). Pôvodná výzdoba v štýle neskorého rímskeho manierizmu bola v 17. stor. zväčša nahradená. Fresky kupoly (Vízia raja, 1672 – 75), pendatívov (1675 – 76) a klenby hlavnej lode (Triumf Ježišovho mena, 1678 – 79, vrcholný príklad barokovej iluzionistickej fresky) vytvoril Baciccia (na koncepcii sa podieľal aj G. L. Bernini). Štuky vytvorili Antonio Raggi (*1624, †1686) a Leonardo Retti (doložený medzi 1670 – 1709). Oltár sv. Ignáca navrhol 1695 – 99 A. Pozzo. Kostol predstavoval exemplárny model rímskokatolíckeho kostola, ktorý ovplyvnil sakrálnu rímskokatolícku architektúru (tzv. protireformačnú) v celej Európe v období od konca 16. stor. a v 17. stor.