Icéni

Icéni — keltský kmeň, ktorý žil v staroveku v juhovýchodnom Anglicku na území dnešných grófstiev Norfolk a Suffolk. Sídelné územie Icénov hraničilo na juhu so sídelným územím Trinovantov, na západe Catuvellaunov a na severe Corieltauvov, na východe ho obmývalo Severné more. Po rímskej invázii (43 n. l.) do Británie (Claudius) boli spojencami Ríma. Ich kráľ Prasutagus (†59 n. l.) získal v roku 48 n. l. štatút vazalského panovníka. V roku 60 n. l. pod vedením kráľovnej Boudiccy (aj Boidicca, Boudica, Boadicea, †asi 61 n. l.), bývalej Prasutagovej manželky, vo veľkom protirímskom povstaní (pripojili sa i Trinovanti, Atrebati, Cantiaci a i.) zničili 9. légiu, zrovnali so zemou mesto Camulodunum (aj Camulodunon, dnes Colchester), podpálili i Londinium (Londýn) a Verulamium (Saint Albans). Rimania (Gaius Suetonius Paulinus, *okolo 11 n. l., †asi 69 n. l.) ich zastavili až o rok neskôr vďaka obávanej taktike nazývanej agmen quadratum v krvavej bitke (takzvaná bitka na Watling Street) pravdepodobne pri Mancetteri pri Nuneatone. Padlo viac ako 80-tis. Icénov a ich spojencov. Zvyšní Icéni, ktorí prežili, vytvorili malú kmeňovú komunitu s hlavným mestom Venta Icenorum (dnes Caistor Saint Edmund). Archeologické nálezy svedčia o vyspelej kultúre a vysoko rozvinutej sociálnej štruktúre Icénov. O ich náboženstve je známe, že uctievali o. i. Andastru, bohyňu víťazstva.