hydrologický cyklus
hydrologický cyklus, kolobeh vody — nepretržitá cirkulácia vody na Zemi, ku ktorej dochádza účinkom slnečnej energie a gravitácie. Energia dodávaná na povrch Zeme slnečným žiarením umožňuje vyparovanie vody z morí, z vodných plôch a i. povrchov Zeme, ako aj vyparovanie vody porastmi (rastliny odoberajú vodu a odparujú ju; → transpirácia). Vyparená voda sa transportuje v atmosfére ako para alebo po kondenzácii vo forme oblakov, z ktorých môže vypadávať v podobe atmosférických zrážok (kvapalných a tuhých) na povrch Zeme. Po dopade zrážok na rozdielne povrchy sa časť z nich vyparí, časť vsiakne do pôdy a môže dopĺňať podzemné vody. Voda, ktorá nemôže vsiaknuť (infiltrovať) do pôdy, odtečie po povrchu do tokov. Voda, ktorá vsiakla do pôdy, sa vracia do atmosféry vyparovaním (→ evapotranspirácia) alebo napája vodné toky, a tak sa vracia do morí a oceánov, čím sa hydrologický cyklus uzavrie. V hydrosfére Zeme sa v hydrologickom cykle pohybuje stále rovnaké množstvo vody, zložky hydrologického cyklu sú však rozdelené veľmi nerovnomerne. V púšťových oblastiach sú úhrny zrážok aj výparu spravidla malé, v horských oblastiach v porovnaní s vypareným množstvom veľké. Na hladinu morí Zeme spadne za rok priemerne 900 mm vody, vyparí sa až 970 mm, rozdiel (70 mm) sa premiestni nad súš a spadne vo forme zrážok. Na súš spadne vo forme zrážok za rok priemerne 670 mm vody, vyparí sa priemerne 420 mm, rozdiel (250 mm) odtečie vodnými tokmi do morí. Na územie Slovenska spadne vo forme zrážok za rok priemerne 768 mm vody, vyparí sa priemerne 497 mm (65 % zo zrážok) a odtečie 271 mm. Zrážky aj odtok sú na území Slovenska rozdelené nerovnomerne. V juž. oblastiach Slovenska spadne vo forme zrážok za rok priemerne 450 mm vody, ale odtečie len 50 mm, v horských oblastiach je ročný úhrn zrážok 1 500 mm vody, ale vyparí sa len 200 mm a zvyšok odtečie. Hydrologický cyklus je súčasťou kolobehu látok a energie, ktoré sú vzájomne prepojené a poháňané energiou slnečného žiarenia.