húževnatosť

húževnatosť — základná vlastnosť materiálu, schopnosť odolávať deformačnej práci (pri náraze, ťahu, ohýbaní a pod.) bez porušenia (tvorba trhlín, krehký lom). Závisí od druhu materiálu, veľkosti a smeru pôsobiacej sily, rýchlosti deformácie, ako aj od teploty, hrúbky a tvaru vzorky. Posudzuje sa podľa množstva vynaloženej práce potrebnej na deformáciu jednotkového objemu materiálu až po jeho porušenie. Medzi základné kritériá pri posudzovaní húževnatosti patrí napr. množstvo energie potrebné na prelomenie vzorky materiálu (→ vrubová húževnatosť) alebo množstvo energie absorbovanej materiálom počas cyklického namáhania až po porušenie jeho štruktúry (→ cyklická húževnatosť).

Húževnatosťou sa vyznačujú najmä kovy, ale aj všetky ostatné materiály, ktoré majú v kryštálovej mriežke dislokácie. Pri plastoch je húževnatosť do značnej miery daná ich vnútornou štruktúrou. Napríklad sklovité a kryštalické polyméry sú väčšinou krehké, ich húževnatosť možno podstatne zvýšiť pridaním elastoméru. V termoplastoch a termosetoch zabezpečujú húževnatosť kaučukovité oblasti (domény) s veľkosťou 0,5 – 5 μm tvoriace 5 – 30 percent materiálu. V kompozitných materiáloch sa najúčinnejšie rozptýlenie pôsobiacej sily dosahuje pridaním kompatibilizátorov, ktoré zväčšujú štruktúrnu integritu zmesového systému.