Hutton, James
Sir Henry Raeburn: James Hutton, okolo 1776, Scottish National Portrait Gallery, Edinburgh
Hutton [hatn], James, 3. 6. 1726 Edinburgh, Škótsko – 26. 3. 1797 tamže — škótsky geológ a prírodovedec. Zaoberal sa najmä horninami sopečného pôvodu. Domnieval sa, že ich vznik, ako i zmeny v zemskej kôre sú podmienené žeravými hmotami vnútri Zeme (tzv. plutonistická hypotéza). Na základe nálezov z ostrova Arran a rokliny Glen Tilt v horskej skupine Cairngorm Mountains v severových. časti Grampián správne tvrdil, že granit vyvrel pod zemským povrchom a bazalt považoval za zvyšok lávových prúdov. Dokázal vplyv vyvretých (magmatických) hornín na okolité horniny a ako prvý spoznal účinky kontaktnej metamorfózy. Pri štúdiu sedimentárnych hornín skalnatého výbežku Siccar Point (región Scottish Borders) dospel k záveru, že povrch Zeme nie je statický, ale sa neprestajne vyvíja (tzv. Huttonova diskordancia). R. 1785 tieto poznatky zhrnul v diele Teória Zeme (Theory of the Earth), ktoré sa spolu s prácou Ch. Lyella Princípy geológie (Principles of Geology, 1830 – 33) stalo neskôr základom modernej geológie. R. 1788 sformuloval princíp aktualizmu.