hudobná folkloristika

Text hesla

hudobná folkloristika — vedná disciplína skúmajúca európsku ľudovú hudbu vo všetkých podobách (piesňová tradícia, inštrumentálna hudba, hudobné nástoje, hudobná obradovosť a všetky synkretické formy folklórnej tradície; → hudobný folklór), ako aj jednotlivé národné etnické, kultúrno-regionálne, lokálne, individuálne a rodinné folklórne tradície. Ich spoločné znaky a rozdiely hudobná folkloristika hľadá spolu s porovnávacou hudobnou vedou v rámci etnomuzikológie. Hudobná folkloristika sa prelína s folkloristikou, etnografiou, antropológiou, porovnávacou hudobnou vedou, hudobnou sociológiou a hudobnou psychológiou. V rámci svojho výskumu vykonáva katalogizáciu fondov, hudobnú, poetickú, sociologickú a psychologickú analýzu, klasifikáciu hudobných prejavov a zberateľskú prácu v teréne, študuje archívne a muzeálne pramene, v rámci svojej edičnej činnosti vydáva zbierky ľudových piesní, hudby ap. Veľký dôraz kladie i na zvukový (akustický) výskum.

Hudobná folkloristika sa začala rozvíjať na základe záujmu o folklórny materiál, jeho zbieranie a publikovanie v národnouvedomovacom období na konci 18. a v 19. stor. (diela J. G. Herdera, T. Percyho; P. J. Šafárika, J. Kollára, Ľ. Štúra a i.). Na prelome 19. a 20. stor. vznikli súhrnné národné pramenné vydania, ktoré boli výsledkom práce predstaviteľov fínskej a poľskej školy, ukrajinských a ruských bádateľov, ako aj zbierania folklórnych materiálu v Škótsku, Belgicku, Nemecku, Škandinávii, Anglicku a na Balkáne. Autormi pramenných vydaní na Slovensku boli v 20. stor. B. Bartók, K. Plicka a František Poloczek (*1920), v súčasnosti vychádza Corpus Musicae Popularis Slovacae (od 2002). Po 2. svetovej vojne vzniklo viacero bádateľských tímov, inštitúcií a centier v zahraničí, napr. Spoločnosť pre etnomuzikológiu (Society for Ethnomusicology, 1953) a Seminár európskej etnomuzikológie (European Seminar in Ethnomusicology, 1981), na Slovensku oddelenie etnomuzikológie Ústavu hudobnej vedy SAV (1965, založené 1951 ako oddelenie hudobnej folkloristiky, 1960 – 65 Etnomuzikologické laboratórium), hudobnofolkloristická komisia pri Slovenskej národopisnej spoločnosti (1960; resp. od 2002 Národopisná spoločnosť Slovenska), etnomuzikologická komisia pri Slovenskej muzikologickej asociácii (1990), hudobnofolkloristická komisia pri Medzinárodnej komisii pre výskum ľudovej kultúry Karpát a Balkánu (1958) a Hudobné múzeum SNM v Bratislave (1965 – 91 Hudobné oddelenie Historického múzea SNM). Kľúčovú úlohu pri formovaní hudobnej folkloristiky zohrala Medzinárodná rada ľudovej hudby (International Folk Music Council, IFMC, 1947) pri UNESCO, 1981 premenovaná na Medzinárodnú radu tradičnej hudby (International Council for Traditional Music, ICTM), v rámci ktorej pôsobí 40 národných komitétov (od 1961 Československo, od 1981 Slovensko) a 12 špeciálnych medzinároných študijných skupín a každé dva roky sa koná svetová konferencia. K najvýznamnejším predstaviteľom hudobnej folkloristiky na Slovensku patria K. Plicka, J. Kresánek, L. Leng, O. Elschek, A. Elscheková, S. Burlasová, B. Garaj a i.

Text hesla

hudobná folkloristika — vedná disciplína skúmajúca európsku ľudovú hudbu vo všetkých podobách (piesňová tradícia, inštrumentálna hudba, hudobné nástoje, hudobná obradovosť a všetky synkretické formy folklórnej tradície; → hudobný folklór), ako aj jednotlivé národné etnické, kultúrno-regionálne, lokálne, individuálne a rodinné folklórne tradície. Ich spoločné znaky a rozdiely hudobná folkloristika hľadá spolu s porovnávacou hudobnou vedou v rámci etnomuzikológie. Hudobná folkloristika sa prelína s folkloristikou, etnografiou, antropológiou, porovnávacou hudobnou vedou, hudobnou sociológiou a hudobnou psychológiou. V rámci svojho výskumu vykonáva katalogizáciu fondov, hudobnú, poetickú, sociologickú a psychologickú analýzu, klasifikáciu hudobných prejavov a zberateľskú prácu v teréne, študuje archívne a muzeálne pramene, v rámci svojej edičnej činnosti vydáva zbierky ľudových piesní, hudby ap. Veľký dôraz kladie i na zvukový (akustický) výskum.

Hudobná folkloristika sa začala rozvíjať na základe záujmu o folklórny materiál, jeho zbieranie a publikovanie v národnouvedomovacom období na konci 18. a v 19. stor. (diela J. G. Herdera, T. Percyho; P. J. Šafárika, J. Kollára, Ľ. Štúra a i.). Na prelome 19. a 20. stor. vznikli súhrnné národné pramenné vydania, ktoré boli výsledkom práce predstaviteľov fínskej a poľskej školy, ukrajinských a ruských bádateľov, ako aj zbierania folklórnych materiálu v Škótsku, Belgicku, Nemecku, Škandinávii, Anglicku a na Balkáne. Autormi pramenných vydaní na Slovensku boli v 20. stor. B. Bartók, K. Plicka a František Poloczek (*1920), v súčasnosti vychádza Corpus Musicae Popularis Slovacae (od 2002). Po 2. svetovej vojne vzniklo viacero bádateľských tímov, inštitúcií a centier v zahraničí, napr. Spoločnosť pre etnomuzikológiu (Society for Ethnomusicology, 1953) a Seminár európskej etnomuzikológie (European Seminar in Ethnomusicology, 1981), na Slovensku oddelenie etnomuzikológie Ústavu hudobnej vedy SAV (1965, založené 1951 ako oddelenie hudobnej folkloristiky, 1960 – 65 Etnomuzikologické laboratórium), hudobnofolkloristická komisia pri Slovenskej národopisnej spoločnosti (1960; resp. od 2002 Národopisná spoločnosť Slovenska), etnomuzikologická komisia pri Slovenskej muzikologickej asociácii (1990), hudobnofolkloristická komisia pri Medzinárodnej komisii pre výskum ľudovej kultúry Karpát a Balkánu (1958) a Hudobné múzeum SNM v Bratislave (1965 – 91 Hudobné oddelenie Historického múzea SNM). Kľúčovú úlohu pri formovaní hudobnej folkloristiky zohrala Medzinárodná rada ľudovej hudby (International Folk Music Council, IFMC, 1947) pri UNESCO, 1981 premenovaná na Medzinárodnú radu tradičnej hudby (International Council for Traditional Music, ICTM), v rámci ktorej pôsobí 40 národných komitétov (od 1961 Československo, od 1981 Slovensko) a 12 špeciálnych medzinároných študijných skupín a každé dva roky sa koná svetová konferencia. K najvýznamnejším predstaviteľom hudobnej folkloristiky na Slovensku patria K. Plicka, J. Kresánek, L. Leng, O. Elschek, A. Elscheková, S. Burlasová, B. Garaj a i.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hudobná folkloristika [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hudobna-folkloristika