Hubert, Jozef

Text hesla

Hubert, Jozef, 15. 12. 1846 Bratislava – 24. 2. 1916 Budapešť — uhorský architekt.

R. 1866 – 69 študoval architektúru v Zürichu u G. Sempera, ktorým bol spočiatku ovplyvnený. Od 80. rokov 19. stor. pôsobil v Budapešti, kde navrhoval najmä bankové budovy v eklektickom štýle. Od konca 19. stor. navrhol v celej monarchii (o. i. 1879 v Košiciach, 1900 v Nitre, 1901 v Bratislave) budovy 32 pobočiek Rakúsko-uhorskej banky. Projektoval stavby po celom Uhorsku (Dreherov palác v Budapešti, Námorný úrad v Rijeke, sporiteľňa v Arade).

Najvýznamnejšie stavby na Slovensku: palác lekárnika Pisztoryho (1889 – 91) a budova bývalej Obchodnej a priemyselnej komory (1903 – 04, nadstavba M. M. Harminc) v Bratislave, železničná stanica (1869, neskôr deštruovaná) a budova Správy Košickej dráhy (1913 – 15) v Košiciach. Venoval sa aj adaptáciám historických objektov, k najvýznamnejším patria romantická prestavba Bojnického zámku (1889 – 1910, na koncepcii sa výrazne podieľal objednávateľ stavby, gróf Ján Pálfi), prestavba kláštora paulínov na šľachtické sídlo v Horných Lefantovciach (1894) a neogotická prestavba Smolenického zámku (okolo 1911, s Ignácom Alpárom). Jeho tvorba sa vyznačuje rozmanitosťou uplatňovaných štýlov (neogotika, neobarok, eklekticizmus).

Popis ilustrácie

Jozef Hubert: budova bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, 1903 – 04, Bratislava

Text hesla

Hubert, Jozef, 15. 12. 1846 Bratislava – 24. 2. 1916 Budapešť — uhorský architekt.

R. 1866 – 69 študoval architektúru v Zürichu u G. Sempera, ktorým bol spočiatku ovplyvnený. Od 80. rokov 19. stor. pôsobil v Budapešti, kde navrhoval najmä bankové budovy v eklektickom štýle. Od konca 19. stor. navrhol v celej monarchii (o. i. 1879 v Košiciach, 1900 v Nitre, 1901 v Bratislave) budovy 32 pobočiek Rakúsko-uhorskej banky. Projektoval stavby po celom Uhorsku (Dreherov palác v Budapešti, Námorný úrad v Rijeke, sporiteľňa v Arade).

Najvýznamnejšie stavby na Slovensku: palác lekárnika Pisztoryho (1889 – 91) a budova bývalej Obchodnej a priemyselnej komory (1903 – 04, nadstavba M. M. Harminc) v Bratislave, železničná stanica (1869, neskôr deštruovaná) a budova Správy Košickej dráhy (1913 – 15) v Košiciach. Venoval sa aj adaptáciám historických objektov, k najvýznamnejším patria romantická prestavba Bojnického zámku (1889 – 1910, na koncepcii sa výrazne podieľal objednávateľ stavby, gróf Ján Pálfi), prestavba kláštora paulínov na šľachtické sídlo v Horných Lefantovciach (1894) a neogotická prestavba Smolenického zámku (okolo 1911, s Ignácom Alpárom). Jeho tvorba sa vyznačuje rozmanitosťou uplatňovaných štýlov (neogotika, neobarok, eklekticizmus).

Zverejnené v apríli 2010.

súvisiace heslá

citácia

Hubert, Jozef [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hubert-jozef