Hrušovo
Poloha
Mapa obce
Hrušovo — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v strednej časti Revúckej vrchoviny, 246 m n. m.; 162 obyvateľov (2024). Miestne časti: Hrušovo, Ostrany, Striežovce. Územie je budované prevažne vápencami, má vrchovinný reliéf, v okolí zastavanej časti je odlesnené, v severnej a západnej časti je dubový les.
Hrušovo je cestou III. triedy spojené s obcou Teplý Vrch.
Písomne je obec doložená v roku 1297 ako Hurusov, Hrussova, Hurossov, 1323 Horuswa, 1336 Hurusua, 1427 Hrwswa, 1511 Rwsowa, 1677 Rusova, 1682 Rusovák, 1773 Hrusova, Hrussowo, 1786 Hruschowa, 1808 Hrusova, Hrussowá, v rokoch 1863 – 1902 Hrussó, 1907 – 13 Balogrussó, v roku 1920 Hrušovo, Hrušová, v rokoch 1927 – 60, 1963 Hrušovo. V roku 1960 boli obce Hrušovo a Ostrany (písomne doložená 1297 ako Esthren, 1427 Estran, Ozthran, 1450 Oztren, 1467 Strosa, 1635 Esztreny, 1683 Estreny, 1773 Esztrény, Ostrany, 1786 Esztring, Ostrani, 1808 Esztreny, Estring, Ostrany, 1863 – 1902 Esztrény, 1907 – 13 Eszterény, 1920 – 60 Ostrany) pripojené k obci Striežovce (písomne doložená 1413 ako Stryz, 1427 Levartfalva, 1450 Sthres, 1773 Sztris, Streczowcze, 1786 Strisch, 1808 Sztris, Sztricz, Střižowce, Stryžowce, 1863 Sztrizs, 1873 – 88 Strizs, 1892 – 1902 Sztrizs, 1907 – 13 Eszterézs, 1920 – 63 Striežovce), od roku 1963 nesú spoločný názov Hrušovo.
Obce patrili hradnému panstvu Blh, v 14. a 15. stor. Derenčéniovcom, od 2. polovice 17. stor. muránskemu panstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna, uhlia a tkaním, neskôr výrobou bŕd, vosku a košíkov.
Stavebné pamiatky: v časti Hrušovo klasicistický evanjelický kostol (1786, prestavaný 1904), neskorobaroková drevená zvonica (polovica 18. stor.); v časti Striežovce klasicistický evanjelický kostol (1811, prestavaný 1907), zvonica (koniec 18. stor.) a Kaplnka sv. Anny (1850).