Hronec

Text hesla

Hronec — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji na severnom okraji Veporských vrchov v doline Čierneho Hrona, 488 m n. m.; 1 212 obyvateľov (2019). Priemysel hutnícky (zlievareň), drevársky (píla).

Písomne doložená 1357 ako Horonecz, 1389 Horonecz, 1405 Plantatio Pauli, 1424 Kysgaran, 1441 Hrwnecz, 1455 Gronacz, 1547 Ranitz, 1802 Rohnitz, 1808 Hronyecz, Hámor, Rhonitz, Hroněc, 1863 Rónic, 1873 – 82 Rohnic, 1888 – 1913 Kisgaram, 1920 Hronec.

Patrila Ľupčianskemu panstvu. Po 1527 sa v obci začala ťažiť železná ruda a vznikali hámre, 1580 prevzala súkromné pece a hámre a 1602 aj bane banská komora. Koncom 18. stor. sa Hronec stal centrom železiarskeho priemyslu na Slovensku a v Uhorsku (→ hrončiansky železiarsky komplex), zlievareň v Hronci bola najväčšia v Uhorsku. R. 1810 – 13 tam boli vyrobené prvé tri liate mosty v Uhorsku a prvé železné mosty v celej monarchii. Prvý mal 5 liatinových jednokusových oblúkov a bol postavený na odpadovom kanáli, 1961 ho rozobrali a v súčasnosti je jeho časť vystavená pred zlievarňou, druhý (cez Čierny Hron) bol podobnej konštrukcie, 1945 ho zničila nemecká armáda, tretí (cez Masný potok), kombinovaný s kamennými kvádrami, bol 1942 nahradený železobetónovým mostom. Od polovice 19. stor. závod v Hronci upadal, po 1867 sa jeho vedenie odsťahovalo do Podbrezovej. R. 1883 boli vysoké pece zlikvidované, v prevádzke zostala len zlievareň. R. 1883 sa začal vyrábať smaltovaný liaty riad a iné priemyselné a inštalačné materiály a bola zavedená úplne nová výroba smaltovaného lisovaného riadu. R. 1919 podnik odkúpil štát, 1927 – 42 sa tam vyrábali smaltované sporáky, výroba bola zastavená 1941 a 1943 celé zariadenie smaltovne odkúpila firma Scholz v Matejovciach. Počas SNP bola v Hronci vojenská nemocnica.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Klementa (1821 – 26), barokový kaštieľ (polovica 18. stor.).

Turistické stredisko (Čiernohronská železnica vedúca do Čierneho Balogu, biatlonové stredisko v neďalekom Osrblí). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Hrončecký grúň a prírodná rezervácia Havranie skaly (vyhlásená 1996, rozloha 33 ha) zameraná na ochranu zachovaných lesných porastov.

Text hesla

Hronec — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji na severnom okraji Veporských vrchov v doline Čierneho Hrona, 488 m n. m.; 1 212 obyvateľov (2019). Priemysel hutnícky (zlievareň), drevársky (píla).

Písomne doložená 1357 ako Horonecz, 1389 Horonecz, 1405 Plantatio Pauli, 1424 Kysgaran, 1441 Hrwnecz, 1455 Gronacz, 1547 Ranitz, 1802 Rohnitz, 1808 Hronyecz, Hámor, Rhonitz, Hroněc, 1863 Rónic, 1873 – 82 Rohnic, 1888 – 1913 Kisgaram, 1920 Hronec.

Patrila Ľupčianskemu panstvu. Po 1527 sa v obci začala ťažiť železná ruda a vznikali hámre, 1580 prevzala súkromné pece a hámre a 1602 aj bane banská komora. Koncom 18. stor. sa Hronec stal centrom železiarskeho priemyslu na Slovensku a v Uhorsku (→ hrončiansky železiarsky komplex), zlievareň v Hronci bola najväčšia v Uhorsku. R. 1810 – 13 tam boli vyrobené prvé tri liate mosty v Uhorsku a prvé železné mosty v celej monarchii. Prvý mal 5 liatinových jednokusových oblúkov a bol postavený na odpadovom kanáli, 1961 ho rozobrali a v súčasnosti je jeho časť vystavená pred zlievarňou, druhý (cez Čierny Hron) bol podobnej konštrukcie, 1945 ho zničila nemecká armáda, tretí (cez Masný potok), kombinovaný s kamennými kvádrami, bol 1942 nahradený železobetónovým mostom. Od polovice 19. stor. závod v Hronci upadal, po 1867 sa jeho vedenie odsťahovalo do Podbrezovej. R. 1883 boli vysoké pece zlikvidované, v prevádzke zostala len zlievareň. R. 1883 sa začal vyrábať smaltovaný liaty riad a iné priemyselné a inštalačné materiály a bola zavedená úplne nová výroba smaltovaného lisovaného riadu. R. 1919 podnik odkúpil štát, 1927 – 42 sa tam vyrábali smaltované sporáky, výroba bola zastavená 1941 a 1943 celé zariadenie smaltovne odkúpila firma Scholz v Matejovciach. Počas SNP bola v Hronci vojenská nemocnica.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Klementa (1821 – 26), barokový kaštieľ (polovica 18. stor.).

Turistické stredisko (Čiernohronská železnica vedúca do Čierneho Balogu, biatlonové stredisko v neďalekom Osrblí). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Hrončecký grúň a prírodná rezervácia Havranie skaly (vyhlásená 1996, rozloha 33 ha) zameraná na ochranu zachovaných lesných porastov.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 25. februára 2020.

citácia

Hronec [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hronec