Hrochoť

Text hesla

Hrochoť — obec v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji na úpätí Poľany, 622 m n. m.; 1 478 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1296 ako terra custodum regalium de altera villa, 1424 Horhagh, 1479 Horhagh aliter Chrochot, 1507 Rochod, 1519 Hrohok, 1521 Hrochott, 1572 Rochota, 1773 Hrochoth, 1786 Hrochot, 1808 Hrochót, Hrochoty, 1863 – 1913 Horhát, 1920 Hrochoť, Chrochoť, 1927 Hrochoť.

Vznikla v priebehu 13. stor. z osady strážcov kráľovských lesov. Koncom 14. stor. boli obyvatelia Hrochote kráľovskí poľovníci a mali postavenie slobodníkov s povinnosťou ochraňovať úsek vígľašského panstva, ktorého boli súčasťou. Zaoberali sa chovom dobytka, v 18. – 19. stor. obchodom s obilím a výrobou šindľov a reziva, po 1850 pracovali v lesoch. V obci sa do 2. polovice 20. stor. zachovali zvyšky ľudovej architektúry (murované podpivničené domy v radovej zástavbe s dekoratívne zdobenými štítmi, oknami a bránami uzatvárajúcimi dvor) i prvky tradičnej ľudovej kultúry, najmä výšivky, odev (dekor tzv. krivou ihlou), ľudové zvyky, hudba (rómski hudobníci), ľudová výroba z dreva a i.

Archeologické nálezy: hradisko lužickej kultúry a nálezy púchovskej kultúry.

Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. kostol (1830, na mieste staršieho), rímskokatolícky Kostol sv. Martina (1857), na budove bývalej fary pamätná tabuľa A. Sládkoviča, ktorý v Hrochoti 1847 – 56 pôsobil.

V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Pri Bútľavke (vyhlásená 1993, rozloha 22 ha) zameraná na ochranu zachovanej časti pôvodných lesov s výskytom tisa obyčajného.

Text hesla

Hrochoť — obec v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji na úpätí Poľany, 622 m n. m.; 1 478 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1296 ako terra custodum regalium de altera villa, 1424 Horhagh, 1479 Horhagh aliter Chrochot, 1507 Rochod, 1519 Hrohok, 1521 Hrochott, 1572 Rochota, 1773 Hrochoth, 1786 Hrochot, 1808 Hrochót, Hrochoty, 1863 – 1913 Horhát, 1920 Hrochoť, Chrochoť, 1927 Hrochoť.

Vznikla v priebehu 13. stor. z osady strážcov kráľovských lesov. Koncom 14. stor. boli obyvatelia Hrochote kráľovskí poľovníci a mali postavenie slobodníkov s povinnosťou ochraňovať úsek vígľašského panstva, ktorého boli súčasťou. Zaoberali sa chovom dobytka, v 18. – 19. stor. obchodom s obilím a výrobou šindľov a reziva, po 1850 pracovali v lesoch. V obci sa do 2. polovice 20. stor. zachovali zvyšky ľudovej architektúry (murované podpivničené domy v radovej zástavbe s dekoratívne zdobenými štítmi, oknami a bránami uzatvárajúcimi dvor) i prvky tradičnej ľudovej kultúry, najmä výšivky, odev (dekor tzv. krivou ihlou), ľudové zvyky, hudba (rómski hudobníci), ľudová výroba z dreva a i.

Archeologické nálezy: hradisko lužickej kultúry a nálezy púchovskej kultúry.

Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. kostol (1830, na mieste staršieho), rímskokatolícky Kostol sv. Martina (1857), na budove bývalej fary pamätná tabuľa A. Sládkoviča, ktorý v Hrochoti 1847 – 56 pôsobil.

V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Pri Bútľavke (vyhlásená 1993, rozloha 22 ha) zameraná na ochranu zachovanej časti pôvodných lesov s výskytom tisa obyčajného.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 25. februára 2020.

citácia

Hrochoť [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hrochot