Hriňová

Popis ilustrácie

Erb mesta

Popis ilustrácie

Poloha

Popis ilustrácie

Mapa mesta

Text hesla

Hriňová — mesto v okrese Detva v Banskobystrickom kraji v pramennej oblasti Slatiny vo východnom výbežku Zvolenskej kotliny na styku s Veporskými vrchmi a Poľanou, 669 m n. m.; 7 023 obyvateľov (2024). Mestské časti: Biele Vody, Blato, Horná Hriňová, Hriňová, Jasenovo, Krivec, Mangútovo, Pivnička, Priehalina, Riečka, Slanec, Snohy, Štoliansko, Vrchslatina, Zánemecká. Územie je budované žulovými horninami, andezitmi a ich tufmi, má členitý, miestami bralnatý reliéf, okrem juhozápadnej časti je zalesnený ihličnatým a zmiešaným lesom. Na rieke Slatina je vodárenská nádrž Hriňová. Do katastra zasahujú územia CHKO Poľana, národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana, prírodnej rezervácie Pod Dudášom (vyhlásená 1980, 6,3 ha, zriadená na ochranu pôvodných lesov Poľany), nachádza sa tam viacero lokalít prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska (Bartkovo, Bystrý potok, Kútik, Koryto, čiastočne Poľana). Hriňová je vyhľadávaným letným i zimným turistickým strediskom Podpoľania. Hriňovské lazy charakteristické terasovitými políčkami sú jedinečným príkladom kultúrnej krajiny vznikajúcej kombináciou pôsobenia prírodných síl a ľudskej činnosti.

V meste je rozvinutý strojársky (Hriňovské strojárne, a. s.), potravinársky (mliekarský, pekárenský), drevársky a energetický priemysel. Hriňovou prechádza cesta II. triedy Kriváň – Kokava nad Rimavicou, z ktorej v meste odbáča cesta II. triedy do Brezna.

Mesto je písomne doložené v roku 1863 ako Hrinyová, v rokoch 1892 – 1913 Herencsvölgy, v roku 1920 Hriňová.

Vzniklo v 18. stor. ako laz v chotári Detvy, v roku 1891 sa vytvorila samostatná obec Hriňová. V 1. polovici 19. stor. (okolo 1820 alebo 1840, podľa niektorých autorov už 1812) tam vznikla skláreň na výrobu tabuľového skla, ktorá sa po požiari a obnove (1895) stala jedným z najmodernejších podnikov svojho druhu v Uhorsku a významným exportérom skla. Vyrábalo sa tam tzv. kriedové i krištáľové sklo, duté sklo zdobené maľbou, leptom a matované pieskom, časť produkcie tvorilo aj lisované sklo. Skláreň zanikla v roku 1914. Po potlačení SNP bola Hriňová dôležitou základňou partizánov.

Archeologické nálezy: hromadný nález mincí z rímskej doby.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla (1939 – 47, postavený na mieste staršieho), viacero kaplniek.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 3. júla 2024.

Hriňová [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-12-14 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hrinova