Hriňová

Text hesla

Hriňová — mesto v okrese Detva v Banskobystrickom kraji v pramennej oblasti Slatiny vo východnom výbežku Zvolenskej kotliny na styku s Veporskými vrchmi a Poľanou, 669 m n. m.; 7 484 obyvateľov (2019). Mestské časti: Biele Vody, Blato, Horná Hriňová, Hriňová, Jasenovo, Krivec, Mangútovo, Pivnička, Priehalina, Riečka, Slanec, Snohy, Štoliansko, Vrchslatina, Zánemecká. Priemysel strojársky (Hriňovské strojárne), potravinársky (mliekarský, pekárenský), drevársky, energetický. Cestami II. triedy spojenie s Detvou, Breznom a okolitými obcami.

Mesto písomne doložené 1863 ako Hrinyová, 1892 – 1913 Herencsvölgy, 1920 Hriňová.

Vzniklo v 18. stor. ako laz v chotári Detvy, 1891 samostatná obec Hriňová. V 1. polovici 19. stor. (okolo 1820 alebo 1840, podľa niektorých autorov už 1812) tam vznikla skláreň na výrobu tabuľového skla, ktorá sa po požiari a obnove (1895) stala jedným z najmodernejších podnikov svojho druhu v Uhorsku a významným exportérom skla. Vyrábalo sa tam tzv. kriedové i krištáľové sklo, duté sklo zdobené maľbou, leptom a matované pieskom, časť produkcie tvorilo aj lisované sklo. Skláreň zanikla 1914. Po potlačení SNP bola Hriňová dôležitou základňou partizánov.

Hromadný archeologický nález mincí z rímskej doby.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla (1939 – 47, postavený na mieste staršieho), viacero kaplniek.

V katastri sa nachádzajú národná prírodná rezervácia Vodopád Bystrého potoka, čiastočne národná prírodná rezervácia Zadná Poľana a prírodná rezervácia Pod Dudášom (6,3 ha, vyhlásená 1980) zriadená na ochranu pôvodných lesov Poľany. Na rieke Slatina je vodárenská nádrž Hriňová. Hriňová je vyhľadávaným letným i zimným turistickým strediskom.

Text hesla

Hriňová — mesto v okrese Detva v Banskobystrickom kraji v pramennej oblasti Slatiny vo východnom výbežku Zvolenskej kotliny na styku s Veporskými vrchmi a Poľanou, 669 m n. m.; 7 484 obyvateľov (2019). Mestské časti: Biele Vody, Blato, Horná Hriňová, Hriňová, Jasenovo, Krivec, Mangútovo, Pivnička, Priehalina, Riečka, Slanec, Snohy, Štoliansko, Vrchslatina, Zánemecká. Priemysel strojársky (Hriňovské strojárne), potravinársky (mliekarský, pekárenský), drevársky, energetický. Cestami II. triedy spojenie s Detvou, Breznom a okolitými obcami.

Mesto písomne doložené 1863 ako Hrinyová, 1892 – 1913 Herencsvölgy, 1920 Hriňová.

Vzniklo v 18. stor. ako laz v chotári Detvy, 1891 samostatná obec Hriňová. V 1. polovici 19. stor. (okolo 1820 alebo 1840, podľa niektorých autorov už 1812) tam vznikla skláreň na výrobu tabuľového skla, ktorá sa po požiari a obnove (1895) stala jedným z najmodernejších podnikov svojho druhu v Uhorsku a významným exportérom skla. Vyrábalo sa tam tzv. kriedové i krištáľové sklo, duté sklo zdobené maľbou, leptom a matované pieskom, časť produkcie tvorilo aj lisované sklo. Skláreň zanikla 1914. Po potlačení SNP bola Hriňová dôležitou základňou partizánov.

Hromadný archeologický nález mincí z rímskej doby.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla (1939 – 47, postavený na mieste staršieho), viacero kaplniek.

V katastri sa nachádzajú národná prírodná rezervácia Vodopád Bystrého potoka, čiastočne národná prírodná rezervácia Zadná Poľana a prírodná rezervácia Pod Dudášom (6,3 ha, vyhlásená 1980) zriadená na ochranu pôvodných lesov Poľany. Na rieke Slatina je vodárenská nádrž Hriňová. Hriňová je vyhľadávaným letným i zimným turistickým strediskom.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 14. februára 2020.

citácia

Hriňová [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hrinova