Horný Bar
Horný Bar, maď. Felbár — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji na Podunajskej rovine v južnej časti Žitného ostrova na mladom agradačnom vale Dunaja pri Prívodnom kanáli Gabčíkovo, 120 m n. m.; 1 306 obyvateľov (2024), 23,7 % slovenskej, 74 % maďarskej národnosti (2021). Miestne časti: Horný Bar, Šuľany. Územie je budované štrkmi a pieskami kolárovskej formácie s hrubou vrstvou štvrtohorných nánosov Dunaja, má rovinný reliéf, je odlesnené.
Horným Barom prechádza cesta II. triedy Báč – Medveďov, na ktorú sa v katastrálnom území napája cesta III. triedy začínajúca sa v miestnej časti Šuľany a odbáča z nej cesta III. triedy smerujúca do Blatnej na Ostrove.
Písomne je doložená v roku 1245 ako Baar, Bodobar, 1310 Obar, v rokoch 1342 – 82 Naghbar alio nomine Felbar, v roku 1439 Nagbar alio nomine Eghazasbar, 1512 Badoo Baar alio nomine Nagh Baar, 1773 Föll-Báár, 1786 Felbár, 1808 Fel-Bár, Felbár, v rokoch 1863 – 1920 Felbár, v roku 1927 Horný Bar, v rokoch 1938 – 45 Felbár, v roku 1948 Horný Bar.
Obec patrila Bratislavskému hradu, neskôr viacerým šľachtickým rodinám. V rokoch 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. V roku 1960 boli k Hornému Baru pričlenené obce Bodíky (od 1968 opäť samostatná obec) a Šuľany (1237 Suul, 1773 Süüly, 1786 Schüll, 1808 Süly, 1873 Süll, 1877 – 1948 Süly, 1948 Šuľany). Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Stavebné pamiatky: v časti Horný Bar sa nachádza barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa (1778, postavený zo zvyškov gotického kostola), v časti Šuľany rímskokatolícky Kostol sv. Anny (pôvodne gotický zo 14. stor., barokovo prestavaný v 17. – 18. stor.), neskororenesančný kaštieľ (17. stor., prestavaný koncom 19. stor.).