hornina

hornina — prirodzená zmes minerálov, hlavná stavebná zložka zemskej kôry. Vzniká nahromadením častíc anorganického a organického pôvodu. Na rozdiel od minerálov je chemické zloženie horniny premenlivé a nedá sa vyjadriť chemickým vzorcom.

Rozlišujú sa polyminerálne horniny tvorené viacerými minerálmi (napr. žula, andezit) a monominerálne horniny, v ktorých prevláda jedna zložka (napr. vápenec, dolomit). Minerály tvoriace podstatnú časť horniny sa označujú ako horninotvorné (napr. pri žule kremeň, živce a sľuda), minerály zastúpené v horninách iba v nepodstatnom množstve ako akcesorické (pri žule zirkón, rutil). Horniny sa delia podľa viacerých kritérií, najčastejšie podľa spôsobu ich vzniku na vyvreté (magmatické), sedimentárne (usadené) a metamorfované (premenené). Vyvreté horniny vznikajú pri chladnutí a kryštalizácii magmy v zemskej kôre (hlbinné horniny) alebo lávy na zemskom povrchu (efuzívne horniny). Horniny, ktoré sa pri geologickom procesoch dostanú do hĺbok, menia pôsobením zvýšenej teploty a tlaku svoj vzhľad a chemické zloženie. Konečným produktom zmien sú metamorfované horniny (napr. rula, mramor). Na zemskom povrchu horniny zvetrávajú, podliehajú erózii a odnosu. Na konci tohto cyklu sa usádzajú a vytvárajú sedimenty, ktoré sa postupne stláčajú a spevňujú na sedimentárne horniny (napr. pieskovec, travertín).

Odolnosť hornín proti pôsobeniu exogénnych procesov závisí od ich štruktúry, textúry, odlučnosti, ale aj od ich fyzikálnych a mechanických vlastností, ako sú napr. zrnitosť, pórovitosť a i. Pri tektonických procesoch spôsobujúcich deformáciu hornín zohráva rozhodujúcu úlohu hustota hornín, ktorá závisí od hustoty minerálov, z ktorých je hornina zložená. Hornina, na ktorej zvetrávaním a pôdotvornými procesmi vzniká pôda, sa nazýva materská hornina.

Obrovská rôznorodosť hornín zemskej kôry sa formovala počas mnohých miliónov rokov. Štúdiom hornín (najmä genézou a vlastnosťami) sa zaoberá petrológia. Vek najstarších dosiaľ objavených hornín sa odhaduje na 3,4 mld. rokov (→ komatiit). Počas posledných 300 rokov sa venovala výskumu hornín zvýšená pozornosť, prebiehalo ich podrobné mapovanie, a najmä v 2. polovici 20. stor. aj ich datovanie (→ vek hornín), na základe čoho bola zrekonštruovaná história vývoja zemských prostredí a života. Od vlastností hornín do istej miery závisí súčasný vzhľad zemského povrchu, výskyt povrchových a podzemných vôd, úrodnosť pôd a charakter rastlinstva. Horniny majú široké praktické využitie (keramické, stavebné a chemické suroviny, obkladový materiál, dekoračný kameň a i.), ktoré závisí od ich technologických vlastností (obrusnosť, otlk, vyhladiteľnosť a i.).