Horné Srnie
Poloha
Mapa obce
Horné Srnie — obec v okrese Trenčín v Trenčianskom kraji vo východnej časti Bielych Karpát na styku s Považským podolím na dolnom toku Vláry na hranici s Českom, 242 m n. m.; 2 700 obyvateľov (2024). Územie je budované treťohornými horninami, v juhovýchodnej pahorkatinnej odlesnenej časti s lokálne sa vyskytujúcimi bradlovými tvrdošmi, severozápadná časť s masívnymi chrbtami má vrchovinný reliéf, je zalesnená. Do katastra zasahuje CHKO Biele Karpaty (→ Biele Karpaty).
Vo Vlárskom priesmyku na západnej hranici katastrálneho územia je cestný a železničný hraničný priechod do Česka, ktorým prechádzajú významné spojnice Považia s Moravou: cesta I. triedy z Nemšovej do Vsetína a železničná trať Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk – Veselí nad Moravou. V obci je cementáreň.
Obec vznikla pri Českej ceste, písomne je doložená v roku 1439 ako Zernuv (possessio seu villa Zerny), 1598 Zernie, 1773 Szrnye, Srnye, 1786 Srnye, 1808 Trencsén-Szrnye, Trenčánské Srní, Trenčánské Srnjé, v rokoch 1863 – 73 Trencsénszrnje, 1877 – 82 Trencsénszrnye, Felsőszrnye, 1888 – 1902 Felsőszrnye, 1907 – 13 Felsőszernye, v roku 1920 Horné Srnie.
Pôvodne patrila panstvu Súča, neskôr panstvu Trenčín. V polovici 16. stor. tam nastala valašská kolonizácia. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr spracúvali drevo a vyrábali vozy. Od konca 18. a začiatku 19. stor. sa obec priemyselne rozvíjala (1788 skláreň, okolo 1800 mlyn, píla a valcha, 1883 vápencový lom, 1895 výroba cementu), v súčasnosti je tam cementáreň, kameňolom a píla.
Archeologické nálezy: stopy osídlenia z bronzovej a laténskej doby i zo stredoveku
Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého (1941 – 42, postavený na mieste barokového kostola z konca 18. stor., z ktorého sa zachovala veža).