Hornádska kotlina

Hornádska kotlina — geomorfologický celok patriaci do Fatransko-tatranskej oblasti, výrazná zníženina tiahnuca sa v smere východ – západ, 380 – 680 m n. m. Na severe susedí s Levočskými vrchmi a Kozími chrbtami, na juhu s Nízkymi Tatrami, Slovenským rajom a Volovskými vrchmi, na východe s Braniskom. Podložie tvorené horninami vnútrokarpatského flyšu (vápnité ílovce, pieskovce, zlepence a brekcie) je pozdĺž vodných tokov prekryté kvartérnymi riečnymi usadeninami. Pahorkatinný, prevažne hladko modelovaný reliéf je v západnej časti na menej odolných horninách miernejší. Prevažná časť územia patrí do mierne teplej klimatickej oblasti so studenými zimami, priemerné januárové teploty -5,5 až -6,5 °C, júlové 15,5 – 17,4 °C, časť územia (bezprostredne pri pohoriach) do chladnej klimatickej oblasti s priemernými júlovými teplotami pod 16 °C. Hornádska kotlina leží v zrážkovom tieni, v dôsledku čoho má menej zrážok ako ostatné kotliny Slovenska (590 – 800 mm ročne). Územie patrí k povodiu Hornádu, ktorý bol svojimi prítokmi prevažne od severu (z Levočských vrchov) odtlačený na južnú hranicu kotliny; najvýznamnejšie prítoky: Levočský potok, Lodina, Margecianka (ľavostranné). Na viacerých miestach pozdĺž tektonických zlomov vyvierajú minerálne pramene (Baldovce a i.), z ktorých niektoré koncom pliocénu a v pleistocéne uložili travertínové kopy (Dreveník, Sivá brada, hradný kopec Spišského hradu a i.). Územie je prevažne odlesnené, miestami sú zachované smrekové a zmiešané lesíky. Nerastné suroviny: travertíny, piesky, tehliarske hliny, rašelina. Hornádska kotlina je jadrom historickej oblasti Spiš so starými historickými mestami Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie a Spišské Vlachy.