Horná Súča
Poloha
Mapa obce
Horná Súča — obec v okrese Trenčín v Trenčianskom kraji v Bielych Karpatoch v eróznej kotline doliny potoka Súčanka v blízkosti hranice s Českom, 429 m n. m.; 3 276 obyvateľov (2024). Miestne časti: Dolná Závrská, Dúbrava, Horná Súča, Horná Závrská, Krásny Dub, Trnávka, Vlčí Vrch. Stredná kotlinová časť územia má pahorkatinný reliéf a je odlesnená, južná časť, tvorená hradbou bradlových tvrdošov z druhohorných hornín, ako aj zvyšok územia s masívnymi chrbtami budovanými treťohornými pieskovcami sú zalesnené dubom, bukom, smrekom i smrekovcom opadavým. Do katastra zasahuje CHKO Biele Karpaty. V katastri obce sa nachádzajú minerálny prameň a prírodné rezervácie Debšín (vyhlásená 1984, rozloha 9,6 ha; zameraná na ochranu tvarov reliéfu po soliflukcii na flyši s výskytom prasličky obrovskej) a Hornozávrská mokraď (vyhlásená 1983, rozloha 1,5 ha; zameraná na ochranu spoločenstiev prameniskových mokradí).
Obec má kopaničiarske osídlenie. V katastri je viacero ciest III. triedy, jednou z nich je obec spojená s Dolnou Súčou. V obci je pekáreň a podnik zaoberajúci sa rastlinnou a živočíšnou výrobou a drevovýrobou.
Písomne je doložená v roku 1208 ako Suchan, 1328 Zuchcha, 1598 Kys Sucha, 1773 Horne Suce, Felső-Szucz, 1786 Felschő-Sucz, 1808 Horní Sučá, 1863 Felsőszúcs, v rokoch 1873 – 82 Felsőszucs, 1888 – 1913 Felsőszúcs, v roku 1920 Horná Súča.
Vznikla v chotári obce Súča doloženej v roku 1208. Patrila hradnému panstvu Trenčín, časť zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, včelárstvom, obchodovaním s drevom, ovocím a so slivovicou, v obci bol panský pivovar. V rokoch 1831 – 54 tam pôsobil literárny historik Michal Rešetka, ktorý v roku 1843 založil pri svojej knižnici nedeľnú školu (v obci je aj pochovaný).
Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého (1771, rozšírený 1923).