Horná Potôň
Horná Potôň, maď. Lögerpatony — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji na Podunajskej rovine v centre Žitného ostrova, 123 m n. m.; 2 206 obyvateľov (2024), 28,5 % slovenskej, 65,8 % maďarskej národnosti (2021). Miestne časti: Benkova Potôň, Čečínska Potôň, Horná Potôň. Územie je budované štrkmi a pieskami, na ktorých sú riečne uloženiny Dunaja, má rovinný reliéf, je odlesnené, zvyšky lužného lesa sú v severnej časti pri Malom Dunaji. Je popretkávané sústavou kanálov.
Okrajom zastavanej časti prechádza cesta II. triedy Bratislava – Most pri Bratislave – Lehnice – Dunajská Streda, obec je cestami III. triedy spojená s Michalom na Ostrove a Potônskymi Lúkami. Južným okrajom katastra vedie železničná trať Bratislava – Komárno.
Obec je písomne doložená v roku 1246 ako Poton, 1250 Potun, alia villa Potun, 1255 Superior Potun, 1435 Felsew Pathon, Leugerpathon, 1773 Lögör Patony, 1786 Lögér-Patony, 1808 Löger Patony, v rokoch 1863 – 73 Lögérpatony, 1877 – 88 Lögerpatony, 1892 – 1920 Lögérpatony, v roku 1927 Horná Potôň, v rokoch 1939 – 45 Lögér-Patony, v roku 1945 Horná Potôň. Súčasťou obce je od roku 1940 Benkova Potôň (doložená 1310 ako Potun, 1439 Benkepathon, 1773, 1786, 1808 Benke-Patony, 1863 – 1920 Benkepatony, 1927 – 38 Benkova Potôň, Benke-Patony, 1938 – 40 Benkepatony) a od roku 1960 Čečínska Potôň (doložená 1441 ako Czeczenpathon, 1773 Csécsén-Patony, 1786 Cschécschény-Patony, 1808 Csécsény Patony, 1863 – 1920 Csécsénypatony, 1927 Čečínska Potôň, Csécsény-Patony, 1938 – 40 Csécsénypatony; 1940 – 60 pričlenená k obci Michal na Ostrove).
Obec Horná Potôň patrila panstvu Bratislava, Benkova Potôň a Čečínska Potôň do správneho obvodu Holice. V rokoch 1938 – 45 boli Horná Potôň aj všetky terajšie miestne časti pripojené k Maďarsku. V roku 2002 bola z Hornej Potône vyčlenená miestna časť obce Lúky, dnes samostatná obec Potônske Lúky. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Stavebné pamiatky: reformovaný klasicistický kostol (1816) v časti Benkova Potôň.