Horná Orava

Horná Orava — chránená krajinná oblasť v najsevernejšej časti Slovenska na území horného povodia Oravy; vyhlásená 1979, rozloha 58 738 ha. Veľkú časť územia zaberajú flyšové pohoria. Takmer polovica územia je zalesnená drevinami bukového vegetačného stupňa so zastúpením smrekových monokultúr, oblasti Babej hory, Pilska a Paráča sú zalesnené pralesovitými porastmi smreka s prímesou jarabiny, kosodrevinový vegetačný stupeň je vyvinutý na Babej hore a Pilsku, vo vrcholových častiach Babej hory sa vyvinul alpínsky vegetačný stupeň reprezentovaný alpínskymi lúkami. Chladné daždivé podnebie a výskyt nepriepustných ílovcov a slieňovcov podmienili vznik územia s pestrou škálou rašeliniskových fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a ohrozených druhov rastlín (napr. andromédka sivolistá, rojovník močiarny, ostroplod biely, rosička okrúhlolistá). Živočíšstvo je zastúpené veľkými šelmami (vlk, vzácnejšie rys), raticovou zverou (jelene, srnce, diviaky), na rašelinných a močaristých plochách žijú plazy a obojživelníky (mlok vrchovský, mlok karpatský, mlok veľký a i.) a viacero ohrozených druhov bezstavovcov (napr. žltáčik čučoriedkový, lovčík pobrežný), mokrade Oravskej kotliny a okolie vodnej plochy Oravskej priehrady predstavujú významné biotopy na hniezdenie rybárika riečneho, bociana čierneho, chriašteľa bodkovaného a rybára riečneho. Hranice CHKO Horná Orava sú totožné s hranicami chráneného vtáčieho územia Horná Orava (ochrana ohrozených vtákov ako kuvik vrabčí, chriašteľ poľný, ďateľ trojprstý, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, orol krikľavý, bocian biely a i.). CHKO vytvára so susednými chránenými územiami Poľska (národný park a biosférická rezervácia Babiogórski Park Narodowy a chránená krajinná oblasť Żywiecki Park Krajobrazowy) bilaterálne chránené územie.