Horná Lehota
Horná Lehota — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji na styku Horehronského podolia a Nízkych Tatier, 603 m n. m.; 571 obyvateľov (2024). Miestne časti: Bruchačka, Horná Lehota. Územie v kotline je budované treťohornými bridlicami a pieskovcami, územie v pohorí druhohornými vápencami, dolomitmi, bridlicami a kremitými dioritmi. Má pahorkatinný až vrchovinný reliéf, južne od Chopka a Ďumbiera sa na vápencoch vyskytuje vysokohorský kras. Prevláda ihličnatý les, nad hornou hranicou lesa je kosodrevina.
Obec je cestou III. triedy spojená s Podbrezovou, kde sa napája na cestu I. triedy Šahy – Zvolen – Banská Bystrica – Brezno – Vernár – Poprad – Kežmarok – Tatranská Javorina.
Do katastra obce patria významné strediská cestovného ruchu a zimných športov (Chopok-Juh, Krpáčovo, Tále).
Obec sa vyvinula v 2. polovici 14. stor. zo staršieho osídlenia.
Písomne je doložená v roku 1406 ako Superior Lehota, 1424 Felsewlehota, 1441 Lyhota regis, 1455 Lehotha regis, 1512 Lehotka, 1529 Lehota Superior, 1773 Felső-Lehotha, 1786 Felschő-Lehota, 1808 Horní-Lhota, Felső-Lehota, v rokoch 1863 – 1902 Felsőlehota, 1907 – 1913 Felsőszabadi, v roku 1920 Horná Lehôta, 1927 Horná Lehota.
Pôvodne patrila panstvu Ľupča (do 1848). Do polovice 16. stor. sa tam ťažilo zlato, neskôr sa stala poľnohospodárskou obcou s prevládajúcim chovom oviec, významné bolo aj čipkárstvo.
Archeologické nálezy: hradisko z halštatskej a laténskej doby.
Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela (postavený koncom 17. stor. na starších základoch, 1802 upravený), klasicistický evanjelický a. v. kostol (1845, po požiari 1872 romanticky obnovený, 1902 renovovaný), zvonica (1789). V Hornej Lehote sa v roku 1812 narodil štúrovský básnik Samo Chalupka, ktorý tam od roku 1840 do svojej smrti (1883) pôsobil a ktorého pamätná tabuľa je na budove evanjelickej fary (jeho rodný dom), v blízkosti fary jeho pomník (1974, Stanislav Bíroš) a v budove bývalej evanjelickej školy Pamätná izba Sama Chalupku zriadená v roku 1995.