Hopiovia

Hopiovia, vlastným menom Hopiit, Hopi-sinom — severoamerický indiánsky kmeň z Juhozápadu USA (štát Arizona); asi 18-tis. príslušníkov (2010).

Pôvod Hopiov nie je presne známy, pravdepodobne sú potomkami Anasaziov. Podľa legendy ich predkovia vyliezli z hlbín Zeme, preto Hopiovia nechávajú v podlahe kivy (ceremoniálna posvätná miestnosť mužov) otvor (sipapu).

Žili pôvodne v 9 autonómnych osadách (Sikyatki, Koechaptevela, Kisakovi, Sichomovi, Mishongnovi, Shipaulovi, Shungopavi, Oraibi, Awatobi) v terasovitých obydliach z tehál z nepálenej hliny alebo z kameňa (→ pueblá) na stolových vrchoch (mesy) vystupujúcich z Coloradskej plošiny, organizovaní boli do matrilineárnych rodov.

Kultúrne sú blízki Pueblanom. Vyznávajú kresťanstvo (ako prví sa ich pokúsili christianizovať Španieli v 17. stor., kresťanstvo však prijali až po usadení sa v rezervácii 1882), dodnes si však udržiavajú aj svoje tradičné obrady a slávnosti, napr. tzv. kult kačín (kačina, katsina – prírodný duch a mýtický predok) súvisiaci s privolávaním dažďa alebo hadí tanec.

Živia sa pestovaním poľnohospodárskych plodín (najmä kukurice) a pastierstvom, sú známi aj výrobou keramiky a tkáčstvom.

Jazyk Hopiov (hopilàvayi) patrí do šošonskej vetvy uto-aztéckej jazykovej rodiny.