hodžovsko-hattalovská jazyková reforma

hodžovsko-hattalovská jazyková reforma — kompromisná dohoda medzi štúrovcami (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža) a bernolákovcami (M. Hattala, J. Palárik, Š. Závodník, A. Radlinský) z októbra 1851. Základnú normatívnu príručku Krátka mluvnica slovenská (1852) vypracoval M. Hattala. Podľa nej sa štúrovská základňa foneticko-fonologického pravopisu upravila historicko-etymologickým pravopisom s prihliadnutím na stav v slovanských jazykoch (zaviedlo sa písanie y, ý, ľ, ä, iu, ô a i.). Reforma nebola robená z jednotného hľadiska a ako celok skomplikovala štúrovskú kodifikáciu. Bola však dejinne podmieneným faktom, keď sa v historicky orientovanej jazykovede kládol dôraz na pôvodné, „neskazené“ formy, a ako syntéza predchádzajúcich úsilí o vlastný spisovný jazyk Slovákov položila základy novodobej spisovnej slovenčiny.