hodnotový relativizmus

Text hesla

hodnotový relativizmus — názor stojaci v protiklade k tradičnej axiológii usilujúcej sa o definovanie a až zakonzervovanie tradičných duchovných hodnôt, kt. majú predstavovať všeobecný základ konania každého človeka. Hodnotový relativizmus nachádza oporu v subjektivizácii a psychologizácii procesu poznania a hodnotenia, v diferenciácii kultúrnych a civilizačných celkov ap. K rozvoju hodnotového relativizmu výrazne prispel F. Nietzsche, ktorý relativizoval tradičnú európsku morálku postavenú na kresťanských hodnotách (označoval ju ako morálku otrokov) spochybňovaním ich platnosti a zároveň spôsobom ich dosahovania. Ďalší rozvoj hodnotového relativizmu je možné zaznamenať v existencializme, kde sa u J.-P. Sartra spochybnením pojmu ľudskej prirodzenosti spochybňuje akékoľvek hodnotové predchádzanie ľudského konania. Človek hodnoty tvorí, ale nereflektuje ich vo svojom rozhodovacom procese. Oproti tradičnému chápaniu hodnôt ako všeobecného východiska rozhodovania a konania človeka sa stavia aj postmoderna svojím pluralizmom a zdôrazňovaním iného. Rešpektovanie iných názorov, dokonca ich prijímanie do vlastného hodnotového systému znamená, že to, čo je hodnotné v súčasnosti, už v budúcnosti takým nemusí byť. Inosť či inakosť nestojí mimo systému hodnôt, ani nie je hodnotená negatívne. Naopak, inosť predstavuje motivačný moment v pochopení hodnoty, predstavuje výzvu. Hodnotový pluralizmus akceptuje kultúrnu, sociálnu, etnickú, psychickú inosť a pokúša sa o nenásilnú integráciu jednotlivých, predtým nesúmerateľných, systémov a názorov a o spoluprácu medzi nimi. Hodnotový relativizmus otvára nové otázky moci, plurality, zmyslu, sexuality ap.

Zverejnené v apríli 2010.

Hodnotový relativizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-07-13 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hodnotovy-relativizmus