Hnutie za globálnu spravodlivosť

Text hesla

Hnutie za globálnu spravodlivosť, Hnutie globálnej spravodlivosti, angl. Global Justice Movement — jedna zo súčastí širokospektrálneho antiglobalizačného hnutia, ktorá však na rozdiel od iných smerov (tradicionalisti, nacionalisti ap.) akceptuje fenomén globalizácie. Niektorí predstavitelia (napr. N. Chomsky) odmietajú označovanie Hnutia za globálnu spravodlivosť za antiglobalizačné hnutie a preferujú pojem alterglobalizačné, resp. altermondialistické hnutie. Predstavitelia Hnutia za globálnu spravodlivosť tvrdia, že nebojujú proti globalizácii ako takej, ale požadujú, aby nezostala obmedzená len na ekonomiku, pretože práve sprievodné javy ekonomickej globalizácie vyžadujú jej rozšírenie aj na oblasť politiky, sociálnej redistribúcie, ochrany prírody, kontroly nadnárodných spoločností ap. Prebiehajúca globalizácia sa má podľa nich stať tzv. demokratickou globalizáciou. V konečnom dôsledku by mala byť sformovaná politická demokratická kontrola celého globalizačného procesu, ktorá by zabezpečila rovnomernejšiu distribúciu jej pozitívnych výsledkov, pretože súčasná podoba globalizácie je výhodná predovšetkým pre nadnárodné spoločnosti, finančno-investičné zoskupenia a predstaviteľov majetnejších tried vyspelých štátov (tzv. davoskú elitu; → Svetové ekonomické fórum). Hnutiu ide o dosiahnutie istej globálnej spravodlivosti – zabezpečenie spravodlivej distribúcie výhod globalizácie pre všetkých. Tieto zámery vedú k predstave o sformovaní celosvetovej politickej autority (→ svetová vláda, → svetový štát, → globálne riadenie sveta). Nezodpovedané zostávajú otázky, či globalizácia naozaj spôsobuje zväčšovanie rozdielov v životnej úrovni medzi vyspelými a chudobnými krajinami a jednotlivými sociálnymi vrstvami alebo či naozaj dochádza k rastu chudoby vo svetovom meradle. Samotný pojem Hnutie za globálnu spravodlivosť prvýkrát hlbšie teoreticky definoval britský novinár, ekologický a politický aktivista George Monbiot (*1963) v knihe Vek súhlasu: Manifest nového svetového poriadku (The Age of Consent: A Manifesto for a New World Order, 2003) ako pojem zastrešujúci všetky organizácie a jednotlivcov, ktorí sa usilujú o nastolenie spravodlivosti, resp. spravodlivej distribúcie materiálnych a duchovných statkov v celosvetovom meradle, a predložil plán organizácie svetového parlamentu so 600 poslancami a svetovej vlády. V posledných rokoch vzniklo viacero mimovládnych organizácií a občianskych aktivít, ktoré sa ideovo hlásia k Hnutiu za globálnu spravodlivosť (Priatelia Zeme, Svetové sociálne fórum a iné, tzv. nové sociálne hnutia). Ich programovými cieľmi sú vo všeobecnosti globálna spravodlivosť pre všetkých, ochrana prírody, blahobyt a sloboda, oslobodenie práce a zvýšenie jej kreativity, ekonomická demokracia, pacifizmus ap. Väčšinou sa tieto organizácie v nejakej forme hlásia k tzv. tretej ceste spoločenského a ekonomického vývoja.

Text hesla

Hnutie za globálnu spravodlivosť, Hnutie globálnej spravodlivosti, angl. Global Justice Movement — jedna zo súčastí širokospektrálneho antiglobalizačného hnutia, ktorá však na rozdiel od iných smerov (tradicionalisti, nacionalisti ap.) akceptuje fenomén globalizácie. Niektorí predstavitelia (napr. N. Chomsky) odmietajú označovanie Hnutia za globálnu spravodlivosť za antiglobalizačné hnutie a preferujú pojem alterglobalizačné, resp. altermondialistické hnutie. Predstavitelia Hnutia za globálnu spravodlivosť tvrdia, že nebojujú proti globalizácii ako takej, ale požadujú, aby nezostala obmedzená len na ekonomiku, pretože práve sprievodné javy ekonomickej globalizácie vyžadujú jej rozšírenie aj na oblasť politiky, sociálnej redistribúcie, ochrany prírody, kontroly nadnárodných spoločností ap. Prebiehajúca globalizácia sa má podľa nich stať tzv. demokratickou globalizáciou. V konečnom dôsledku by mala byť sformovaná politická demokratická kontrola celého globalizačného procesu, ktorá by zabezpečila rovnomernejšiu distribúciu jej pozitívnych výsledkov, pretože súčasná podoba globalizácie je výhodná predovšetkým pre nadnárodné spoločnosti, finančno-investičné zoskupenia a predstaviteľov majetnejších tried vyspelých štátov (tzv. davoskú elitu; → Svetové ekonomické fórum). Hnutiu ide o dosiahnutie istej globálnej spravodlivosti – zabezpečenie spravodlivej distribúcie výhod globalizácie pre všetkých. Tieto zámery vedú k predstave o sformovaní celosvetovej politickej autority (→ svetová vláda, → svetový štát, → globálne riadenie sveta). Nezodpovedané zostávajú otázky, či globalizácia naozaj spôsobuje zväčšovanie rozdielov v životnej úrovni medzi vyspelými a chudobnými krajinami a jednotlivými sociálnymi vrstvami alebo či naozaj dochádza k rastu chudoby vo svetovom meradle. Samotný pojem Hnutie za globálnu spravodlivosť prvýkrát hlbšie teoreticky definoval britský novinár, ekologický a politický aktivista George Monbiot (*1963) v knihe Vek súhlasu: Manifest nového svetového poriadku (The Age of Consent: A Manifesto for a New World Order, 2003) ako pojem zastrešujúci všetky organizácie a jednotlivcov, ktorí sa usilujú o nastolenie spravodlivosti, resp. spravodlivej distribúcie materiálnych a duchovných statkov v celosvetovom meradle, a predložil plán organizácie svetového parlamentu so 600 poslancami a svetovej vlády. V posledných rokoch vzniklo viacero mimovládnych organizácií a občianskych aktivít, ktoré sa ideovo hlásia k Hnutiu za globálnu spravodlivosť (Priatelia Zeme, Svetové sociálne fórum a iné, tzv. nové sociálne hnutia). Ich programovými cieľmi sú vo všeobecnosti globálna spravodlivosť pre všetkých, ochrana prírody, blahobyt a sloboda, oslobodenie práce a zvýšenie jej kreativity, ekonomická demokracia, pacifizmus ap. Väčšinou sa tieto organizácie v nejakej forme hlásia k tzv. tretej ceste spoločenského a ekonomického vývoja.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hnutie za globálnu spravodlivosť [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hnutie-za-globalnu-spravodlivost