Hnúšťa

Hnúšťa — mesto v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji pri sútoku Klenovskej Rimavy a Rimavy na rozhraní Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov, 298 m n. m.; 6,5 tis. obyvateľov (2024). Mestské časti: Brádno, Hačava, Hnúšťa, Likier, Polom. Územie je budované svormi, granitmi a horninami mladších prvohôr, má vrchovinný až hornatinný reliéf, rázsochy okolo Blhu predstavujú rovné tabuľové vrchy budované tufmi, tufitmi a sopečnými aglomerátmi. Západná časť územia na nive, terasovej plošine a vo vrchovine je sčasti zalesnená najmä bukom s prímesou hrabu, východná časť vystupujúca z nivy do svahov vrchoviny bukovým lesom s prímesou smreku. V katastri sú ložiská pyritu.

Hnúšťa leží na križovatke cesty I. triedy Rimavská Sobota – Brezno a cesty II. triedy Jelšava – Hnúšťa – Kokava nad Rimavicou, prechádza ňou železničná trať Rimavská Sobota – Brezno.

Obyvatelia sa tradične zaoberali remeslami, najmä halenárstvom (výrobou vrchných odevných súčastí prevažne z bieleho súkna určených na obradové a sviatočné príležitosti, ale i na bežné nosenie v chladnom počasí). V 18. stor. tam začali pracovať hámre, od začiatku 19. stor. (po vzniku → Rimavskej koalície) zlievareň a huty, v roku 1885 po vzniku Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti bola v dnešnej miestnej časti Likier postavená prvá koksová vysoká pec na Slovensku (v tom období sa tam vyrobilo najviac surového železa na Slovensku). Od prelomu 19. a 20. stor. tam pracovala aj magnezitová továreň. Od začiatku 20. stor. železiarstvo upadalo a v roku 1923 železiareň i magnezitové závody zanikli. V roku 1924 bola v areáli bývalých železiarní začatá chemická výroba — výroba drevného uhlia, drevnouhoľných brikiet, aktívneho uhlia a vedľajších produktov vznikajúcich počas výroby, po roku 1945 aj výroba lakov a farieb, formaldehydu, cementačných práškov, kyseliny octovej, od 70. rokov aj výroba gumy, neskôr aj komponentov pre vojenský priemysel (detekčné trubičky na zisťovanie chemických látok v ovzduší, výroba lícnicových filtrov do plynových masiek), od 60. rokov niesol podnik názov Slovenské lučobné závody a bol najväčším podnikom v okrese, začiatkom 90. rokov nastal útlm výroby, v roku 1992 sa výroba rozdelila do dvoch spoločností, väčšia časť výroby prešla pod Slovenské lučobné závody, a. s., Hnúšťa, ktoré boli v roku 2019 definitívne zrušené. V ich areáli sa formuje priemyselný park. V súčasnosti je v meste banský (ťažba a spracovanie mastenca, magnezitu, bentonitu a dolomitu), chemický, gumársky, drevársky, kovoobrábací, elektronický (výroba káblových zväzkov do automobilov) a potravinársky (pekáreň, výroba nealkoholických nápojov) priemysel a výroba lekárskych a dentálnych nástrojov.

Mesto vzniklo v roku 1960 zlúčením Hnúšte (písomne doloženej 1397 ako Hirmistia, 1439 Hilistye, 1773 Nyustya, Hnuss(t)ia, 1786 Nyuschtya, Hnusstya, 1808 Nyustya, Nussťa, Hňussťa, Hnausstě, 1863 – 1913 Nyustya, 1920 – 60 Hnúšťa) a Likiera (1438 Lykerfalua, 1773, 1786 Likér, 1808 Likér, Likýr, 1863 – 1913 Likér, 1920 Likier, Likýr, 1927 – 60 Likier) do obce Hnúšťa-Likier, od roku 1971 nesie názov Hnúšťa. V roku 1971 k nej boli pričlenené obce Brádno (1413 Lachhaza, 1450 Lachlehota, 1467 Bradna, 1773, 1786 Baradna, 1808 Baradna, Bradno, 1863 – 1913 Baradna, 1920 – 71 Brádno), Hačava (1412 Hach, 1773 Hacžawa, Hacsava, 1786 Hacschawa, 1808 Hacsava, Hačawa, 1863 – 1902 Hacsava, 1907 – 13 Hacsó, 1920 – 71 Hačava) a Polom (1413 Polon, 1773, 1786 Polom, 1808 Polom, Poloma, 1863 – 1902 Polom, 1907 – 13 Dombosmező, 1920 – 71 Polom). V rokoch 1938 – 60 bola Hnúšťa sídlom okresu.

Archeologické nálezy: ojedinelý nález z bronzovej doby.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol povýšenia Sv. kríža (1802, upravený začiatkom 20. stor.), klasicistický evanjelický a. v. kostol (1808), radnica (1908), pomník Jána Francisciho-Rimavského, pomník Mateja Hrebendu (odhalený 1968).

Najvyššie položená mestská časť, osada Polom, je prímestskou rekreačnou oblasťou, ktorou prechádza turistická trasa, tzv. Hradná magistrála (aj Cesta Márie Séčiovej), spájajúca Fiľakovský hrad s hradom Muráň.