hlinené stavby

Text hesla

hlinené stavby — budovy postavené z kompaktnej alebo do dielcov sformovanej hliny. Na území Slovenska boli najväčšou oblasťou výskytu hlinených stavieb v 18. a zač. 19. stor. oblasti záp., str. a sčasti vých. Slovenska, kde príroda poskytovala dostatok spraše, ílu alebo riečnej náplavovej hliny. V hlavných oblasti budovania hlinených stavieb (línia Záhorie, Bratislava, Hlohovec, Nové Zámky, Levice, Nitra, oblasť juž. Hontu, Gemer a oblasť juhových. od Košíc) sa potrebná zemina brala buď priamo zo staveniska, alebo sa vozila z hlinísk v chotári obce. Nakopaná hlina sa rozhrabala, poliala vodou a pridali sa do nej plevy, nasekaná slama, lístie alebo konský trus, aby bola po vyschnutí súdržná. Potom sa vymiesila šliapaním nohami alebo ju rozdupával dobytok. Steny sa pôvodne tvorili vrstvením hliny alebo nabíjaním hliny do posuvných debnení z dosák. Zdokonalením bolo používanie veľkých hlinených dielcov (váľkov) vytvarovaných do oblých kvádrov kladených do debnenia, neskôr menších váľkov sušených na slnku a spájaných riedkou hlinou. Tieto váľky sa kládli na seba rovno alebo klasovito šikmo doľava alebo doprava. Okrem obytných domov sa takto stavali i hospodárske budovy. Od 2. pol. 18. stor. sa v dôsledku tereziánskych protipožiarnych opatrení začali uplatňovať tvrdé nehorľavé materiály. V 19. stor. už prevládala surová nepálená tehla (surovica, bravčovica, cigánska tehla) vyrábaná nabíjaním hliny do drevených foriem a sušením na slnku. Pálená tehla, známa už v staroveku, sa v ľudovom staviteľstve začala uplatňovať až od konca 19. stor.

Zverejnené v apríli 2010.

Hlinené stavby [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hlinene-stavby