hlbokomorské sedimenty

Text hesla

hlbokomorské sedimenty, abysálne sedimenty, hlbinné sedimenty — usadeniny, ktoré pokrývajú dná oceánov v hĺbke viac ako 2 000 m. V dnešných moriach sú veľmi rozšírené, ich celková rozloha je asi 300 mil. km2. Zaberajú najmä oblasti hlbokého mora medzi okrajmi kontinentov a oceánskymi chrbtami, teda veľké pomerne pokojné časti oceánov, ktoré sú prostredím s vysokým tlakom vody, nízkou teplotou (pod 5 °C) a nedostatkom svetla a rastlinstva. Hlbokomorské sedimenty pochádzajú z rôznych zdrojov. Terigénne hlbokomorské sedimenty tvorí jemný kal, ktorý sa do oceánov dostal zo súše turbiditnými prúdmi, alebo eolický materiál, najmä prach, ktorý preniesli nad oceán vetry najmä zo suchých oblastí súše, ďalej častice z ľadových krýh, ktoré sa odlomili z okrajov ľadových štítov a morská voda ich unášala, kým sa neroztopili a v nich uzatvorené častice neklesli ku dnu. K terigénnym hlbokomorským sedimentom patria napr. kremité a vápnité bahno. Chemogénne hlbokomorské sedimenty vznikajú chemickými procesmi v morskej vode. Patria k nim mangánové konkrécie – hrudy veľkosti slepačieho vajca, ktoré pokrývajú rozsiahle plochy na abysálnych rovinách hlbokomorského dna. Významným druhom hlbokomorských sedimentov sú organogénne sedimenty, ktoré sú zvyškami mikroorganizmov žijúcich v moriach. Podľa toho, ktorá skupina mikroorganizmov sa podieľala na ich vzniku, sa rozlišujú globigerínové, pteropódové, rádioláriové, diatómové bahno a i. Fosílne ekvivalenty dnešných hlbokomorských sedimentov sú na pevninách veľmi zriedkavé.

Text hesla

hlbokomorské sedimenty, abysálne sedimenty, hlbinné sedimenty — usadeniny, ktoré pokrývajú dná oceánov v hĺbke viac ako 2 000 m. V dnešných moriach sú veľmi rozšírené, ich celková rozloha je asi 300 mil. km2. Zaberajú najmä oblasti hlbokého mora medzi okrajmi kontinentov a oceánskymi chrbtami, teda veľké pomerne pokojné časti oceánov, ktoré sú prostredím s vysokým tlakom vody, nízkou teplotou (pod 5 °C) a nedostatkom svetla a rastlinstva. Hlbokomorské sedimenty pochádzajú z rôznych zdrojov. Terigénne hlbokomorské sedimenty tvorí jemný kal, ktorý sa do oceánov dostal zo súše turbiditnými prúdmi, alebo eolický materiál, najmä prach, ktorý preniesli nad oceán vetry najmä zo suchých oblastí súše, ďalej častice z ľadových krýh, ktoré sa odlomili z okrajov ľadových štítov a morská voda ich unášala, kým sa neroztopili a v nich uzatvorené častice neklesli ku dnu. K terigénnym hlbokomorským sedimentom patria napr. kremité a vápnité bahno. Chemogénne hlbokomorské sedimenty vznikajú chemickými procesmi v morskej vode. Patria k nim mangánové konkrécie – hrudy veľkosti slepačieho vajca, ktoré pokrývajú rozsiahle plochy na abysálnych rovinách hlbokomorského dna. Významným druhom hlbokomorských sedimentov sú organogénne sedimenty, ktoré sú zvyškami mikroorganizmov žijúcich v moriach. Podľa toho, ktorá skupina mikroorganizmov sa podieľala na ich vzniku, sa rozlišujú globigerínové, pteropódové, rádioláriové, diatómové bahno a i. Fosílne ekvivalenty dnešných hlbokomorských sedimentov sú na pevninách veľmi zriedkavé.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hlbokomorské sedimenty [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-05-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hlbokomorske-sedimenty