hlásnik

hlásnik — v minulosti nočný strážnik, obecný sluha. Obyčajne starší, zdravý a dôveryhodný muž, ktorého povinnosťou bolo udržiavať nočný pokoj, držať požiarnu stráž a chrániť obec pred zlodejmi. K jeho výstroju patrili halena, halapartňa alebo palica, hlásny roh alebo trúba a lampáš. Pri obchôdzke odtruboval každú uplynutú hodinu a ohlasoval ju vo veršoch. Známa je durovo-molová hlásnická pieseň Chváľ každý duch Hospodina... (s prípadnými obmenami). Službu začínal po zotmení a končil s brieždením. V čase žatvy, keď bolo potrebné chrániť úrodu, sa služba hlásnika posilnila o mužov z jednotlivých domov v obci. Nočné stráženie bolo známe už v ranostredovekých hradoch a mestách a postupne sa prenieslo aj do dedinského prostredia. Funkcia obecného hlásnika sa na slovenskom vidieku udržala do 30. rokov 20. stor.