Hittorff, Jacques Ignace

Hittorff [itorf], Jacques Ignace, aj Jacob Ignaz, 20. 8. 1792 Kolín nad Rýnom – 25. 3. 1867 Paríž — francúzsky architekt, historik architektúry a urbanista nemeckého pôvodu, popredný predstaviteľ neoklasicistickej architektúry vo Francúzsku.

Priekopník racionálnej architektúry. R. 1810 prišiel do Paríža, od 1811 študoval na École des beaux arts v ateliéri Ch. Perciera. R. 1811 asistoval pri stavbe haly obilného trhu v Paríži (halle aux blé, 1808 – 13, prvý významný kovový skelet vo Francúzsku). Od 1814 navrhoval dekorácie na kráľovské slávnosti (napr. na korunovácie). Podnikol viaceré študijné cesty, o. i. 1821 do Berlína, kde sa stretol s K. F. Schinkelom, a 1822 – 24 na Sicíliu, kde sa venoval archeológii a štúdiu starovekej architektúry. Na základe svojich výskumov dokázal, že grécka antická architektúra bola polychrómovaná, čo sa nezhodovalo so súdobým neoklasicistickým estetickým ideálom a vyvolalo dlhotrvajúcu diskusiu medzi historikmi.

Jeho najvýznamnejšou stavbou je kostol Saint-Vincent-de-Paul v Paríži (1832 – 44, so Jeanom-Baptistom Lepèrom, *1761, †1844), ktorý sa stal vzorom pre európsku cirkevnú architektúru 19. stor. Eklekticky v ňom skombinoval prvky odvodené z antickej architektúry i výdobytky súdobého európskeho staviteľstva s bohatým polychrómovaným dekorom (maliarsku výzdobu vytvoril aj H. J. Flandrin). Ako urbanista sa podieľal na výstavbe Place de la Concorde (1829 – 54) a Champs-Élysées, kde navrhol dve významné verejné budovy (Cirque national, 1839 – 41; Rotonde des Panoramas, 1838 – 39, deštruovaná). Navrhol množstvo verejných budov v Paríži (napr. Cirque d’Hiver, 1830 – 44, známy ako Cirque Napoléon; viaceré divadlá i mestské domy). Jednou z jeho posledných prác bola železničná stanica Gare du Nord (1861 – 64, v spolupráci s viacerými architektmi), na ktorej fasáde skombinoval prvky z dórskeho kánonu a široké arkády.