Hirner, Alexander

Text hesla

Hirner, Alexander, 13. 12. 1911 Smolenice, okr. Trnava – 17. 11. 1987 Bratislava — slovenský sociológ, spoluzakladateľ modernej slovenskej sociológie a jej kľúčová osobnosť, lexikograf. Študoval filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (do 1940), potom sociológiu v Ríme (1941) a Paríži (1948 – 49). R. 1941 – 53 pôsobil v Matici slovenskej v Martine. R. 1941 – 44 redigoval Filozofický zborník Matice slovenskej, od 1945 tajomník Matice slovenskej pre vedné odbory. R. 1946 založil Sociologický odbor MS a 1946 – 48 redigoval prvý sociologický časopis na Slovensku, Sociologický zborník; v Martine sa tak popri Bratislave (A. Štefánek a jeho sociografická škola) sformovalo druhé centrum slovenskej sociológie. Súčasne 1946 – 47 pôsobil ako mimoriadny profesor sociológie na Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe (do zrušenia vyučovania sociológie na vysokých školách). R. 1953 – 58 pôsobil vo vydavateľstve Osveta v Martine, kde inicioval a viedol práce na prípravách univerzitného Príručného encyklopedického slovníka (PRES), ako aj vlastivednej Encyklopédie Slovenska (spoluautor jej metodickej príručky, 1957; vydanie plánované na 1961 sa neuskutočnilo) a i. lexikografických prác. V súvislosti najmä s touto činnosťou bol na základe vykonštruovaných obvinení 1958 zatknutý a prvá časť sadzby PRES-u (heslá A-G pripravené do tlače) bola rozmetaná. R. 1959 bol neoprávnene odsúdený a uväznený (uránové bane Jáchymov a Příbram, neskôr zo zdravotných dôvodov preložený do Valdíc, okr. Jičín). R. 1966 bol z väzenia prepustený a 1969 súdne plne rehabilitovaný. R. 1966 – 67 pôsobil v Slovenskom vydavateľstve technickej literatúry, 1967 – 68 v Sociologickom ústave SAV a 1969 – 78 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Paralelne pôsobil aj na iných sociologických pracoviskách (Československý výskumný ústav práce, Ústav školských informácií a Výskumný ústav životnej úrovne). V súlade s najproduktívnejšími výsledkami vedeckého myslenia významne ovplyvnil rozvoj slovenskej sociológie na úseku jej teórie, metodológie i histórie. Cieľavedome sa usiloval o zvýšenie vedeckej úrovne sociológie a jej humanistickej orientácie. Rozpracoval sociologickú teóriu autokinetického sociálneho systému a autokinetického jednotlivca, ktorý sa sebarealizuje participáciou na sociálnych javoch, teóriu sociálnej kontroly ako samoregulačného procesu a teóriu osobnosti ako samoorganizačného subsystému človeka. Uskutočnil viacero významných empirických výskumov (sociabilita, sociálny systém Kysúc, sociálna kontrola), v ktorých rozvinul a uplatnil viacero heuristických a metodologických inovácií. Systematicky a objavne spracoval dejiny českej a slovenskej sociológie. Autor diel Ján Feješ, jeho život a myšlienková sústava (1942), Človek a spoločnosť (1945, 1947), Sociálna kontrola (1973), Ako sociologicky analyzovať? (1976), Primárne dáta v sociológii (1978) a Model osobnosti žiaka (1980). Mnohé jeho významné práce zostali (najmä z politických dôvodov) v rukopisnej podobe alebo ako interné materiály: Náboženstvo ako diferenciačný činiteľ (1946), Veda a umenie ako konsolidačný činiteľ (1947), Formy osvetovej práce (1955), Teoretické základy sociálneho výskumu (zhabané pri zatknutí, doteraz nenájdené, 1957), Dedina na prerode (1967), Dejiny československej sociológie do roku 1948 (1970), Sociologická analýza Kysúc (1970), Sociologická sebareflexia ako problém (1986 – 87). Aktívny účastník SNP (člen revolučného národného výboru v Ružomberku a Martine, osvetový dôstojník povstaleckej armády a veliteľ v začiatočných bojoch pri Liptovskom Mikuláši, Bielom Potoku, dnes súčasť Ružomberka, a Čremošnom), začo bol 1946 vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939, československou medailou Za zásluhy I. stupňa, Československou medailou Za chrabrosť a Radom SNP II. triedy. Za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva bol 1991 vyznamenaný Radom T. G. Masaryka IV. triedy (in memoriam). Autor posmrtne vydaných memoárov Matičná myšlienka (1992), za ktoré mu bola 1993 in memoriam udelená Cena E. E. Kischa, a Denníky sociológov: Alexander Hirner 1953 – 55 (2004).

Text hesla

Hirner, Alexander, 13. 12. 1911 Smolenice, okr. Trnava – 17. 11. 1987 Bratislava — slovenský sociológ, spoluzakladateľ modernej slovenskej sociológie a jej kľúčová osobnosť, lexikograf. Študoval filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (do 1940), potom sociológiu v Ríme (1941) a Paríži (1948 – 49). R. 1941 – 53 pôsobil v Matici slovenskej v Martine. R. 1941 – 44 redigoval Filozofický zborník Matice slovenskej, od 1945 tajomník Matice slovenskej pre vedné odbory. R. 1946 založil Sociologický odbor MS a 1946 – 48 redigoval prvý sociologický časopis na Slovensku, Sociologický zborník; v Martine sa tak popri Bratislave (A. Štefánek a jeho sociografická škola) sformovalo druhé centrum slovenskej sociológie. Súčasne 1946 – 47 pôsobil ako mimoriadny profesor sociológie na Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe (do zrušenia vyučovania sociológie na vysokých školách). R. 1953 – 58 pôsobil vo vydavateľstve Osveta v Martine, kde inicioval a viedol práce na prípravách univerzitného Príručného encyklopedického slovníka (PRES), ako aj vlastivednej Encyklopédie Slovenska (spoluautor jej metodickej príručky, 1957; vydanie plánované na 1961 sa neuskutočnilo) a i. lexikografických prác. V súvislosti najmä s touto činnosťou bol na základe vykonštruovaných obvinení 1958 zatknutý a prvá časť sadzby PRES-u (heslá A-G pripravené do tlače) bola rozmetaná. R. 1959 bol neoprávnene odsúdený a uväznený (uránové bane Jáchymov a Příbram, neskôr zo zdravotných dôvodov preložený do Valdíc, okr. Jičín). R. 1966 bol z väzenia prepustený a 1969 súdne plne rehabilitovaný. R. 1966 – 67 pôsobil v Slovenskom vydavateľstve technickej literatúry, 1967 – 68 v Sociologickom ústave SAV a 1969 – 78 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Paralelne pôsobil aj na iných sociologických pracoviskách (Československý výskumný ústav práce, Ústav školských informácií a Výskumný ústav životnej úrovne). V súlade s najproduktívnejšími výsledkami vedeckého myslenia významne ovplyvnil rozvoj slovenskej sociológie na úseku jej teórie, metodológie i histórie. Cieľavedome sa usiloval o zvýšenie vedeckej úrovne sociológie a jej humanistickej orientácie. Rozpracoval sociologickú teóriu autokinetického sociálneho systému a autokinetického jednotlivca, ktorý sa sebarealizuje participáciou na sociálnych javoch, teóriu sociálnej kontroly ako samoregulačného procesu a teóriu osobnosti ako samoorganizačného subsystému človeka. Uskutočnil viacero významných empirických výskumov (sociabilita, sociálny systém Kysúc, sociálna kontrola), v ktorých rozvinul a uplatnil viacero heuristických a metodologických inovácií. Systematicky a objavne spracoval dejiny českej a slovenskej sociológie. Autor diel Ján Feješ, jeho život a myšlienková sústava (1942), Človek a spoločnosť (1945, 1947), Sociálna kontrola (1973), Ako sociologicky analyzovať? (1976), Primárne dáta v sociológii (1978) a Model osobnosti žiaka (1980). Mnohé jeho významné práce zostali (najmä z politických dôvodov) v rukopisnej podobe alebo ako interné materiály: Náboženstvo ako diferenciačný činiteľ (1946), Veda a umenie ako konsolidačný činiteľ (1947), Formy osvetovej práce (1955), Teoretické základy sociálneho výskumu (zhabané pri zatknutí, doteraz nenájdené, 1957), Dedina na prerode (1967), Dejiny československej sociológie do roku 1948 (1970), Sociologická analýza Kysúc (1970), Sociologická sebareflexia ako problém (1986 – 87). Aktívny účastník SNP (člen revolučného národného výboru v Ružomberku a Martine, osvetový dôstojník povstaleckej armády a veliteľ v začiatočných bojoch pri Liptovskom Mikuláši, Bielom Potoku, dnes súčasť Ružomberka, a Čremošnom), začo bol 1946 vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939, československou medailou Za zásluhy I. stupňa, Československou medailou Za chrabrosť a Radom SNP II. triedy. Za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva bol 1991 vyznamenaný Radom T. G. Masaryka IV. triedy (in memoriam). Autor posmrtne vydaných memoárov Matičná myšlienka (1992), za ktoré mu bola 1993 in memoriam udelená Cena E. E. Kischa, a Denníky sociológov: Alexander Hirner 1953 – 55 (2004).

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hirner, Alexander [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hirner-alexander