hindský jazyk

Text hesla

hindský jazyk, hindčina, hindsky hindī — najvýznamnejší indoárijský jazyk indoeurópskej jazykovej rodiny, hovorí ním okolo 507 mil. ľudí (2016). Od 1950 úradný jazyk Indickej republiky (popri angličtine). Ako dominantný jazyk sa používa na rozsiahlom území severnej a strednej Indie. V členských štátoch Arunáčalpradéš, Bihár, Čhattísgarh, Džhárkhand, Harijána, Himáčalpradéš, Madhjapradéš, Radžastan, Uttarákhand, Uttarpradéš i vo federálnych teritóriách Dillí, Čandígarh a Andamany a Nikobary má štatút oficiálneho jazyka. V týchto štátoch, kde žije viacero národov a národností, je hindský jazyk spoločným prostriedkom vzdelania, kultúry, umenia a literatúry a v ostatnom čase aj jazykom úradov. Jeho znalosť sa rozšírila aj do Pandžábu, Kalkaty, Bombaja, čiastočne do Maháráštry, Gudžarátu a ďalších priľahlých oblastí, kde prevládajú súčasné indoárijské jazyky. Ako materinskú reč ho používa spolu s príbuznými dialektmi a jazykmi (bihárskymi, radžastanskými, pahárskymi) 41 % indickej populácie, ako tzv. druhý dorozumievací jazyk ho ovláda 10 % Indov. Má rad dialektov, z ktorých niektoré (napr. stará marvárčina v Radžastane, bradžština v záp. Uttarpradéši a avádhčina vo vých. Uttarpradéši) majú štatút klasických literárnych jazykov s niekoľkostoročnou literárnou tradíciou. Súčasná spisovná podoba založená na dialekte kharí bólí (pôvodne okolie Dillí a Mérathu) je v oblasti slovotvorby silno ovplyvnená sanskritom. Tento dialekt, výrazne obohatený arabsko-perzskou slovnou zásobou, sa stal tiež základom urdčiny (od 14. stor. literárny jazyk, dnes úradný jazyk Pakistanu). Hindský jazyk svojím rozšírením a kultúrnym významom patrí k popredným svet. jazykom (počtom hovoriacich 2. miesto za čínštinou). Používajú ho i príslušníci indických diaspór v Juž. Afrike, Bangladéši, Jemene, Ugande, Guyane, Suriname, Spojených arabských emirátoch, na Fidži, Mauríciu, Trinidade a Tobagu. Zapisuje sa písmom dévanágarí. V hindskom jazyku a v jeho dialektoch jestvuje rozsiahla literárna tvorba (→ hindská literatúra).

Text hesla

hindský jazyk, hindčina, hindsky hindī — najvýznamnejší indoárijský jazyk indoeurópskej jazykovej rodiny, hovorí ním okolo 507 mil. ľudí (2016). Od 1950 úradný jazyk Indickej republiky (popri angličtine). Ako dominantný jazyk sa používa na rozsiahlom území severnej a strednej Indie. V členských štátoch Arunáčalpradéš, Bihár, Čhattísgarh, Džhárkhand, Harijána, Himáčalpradéš, Madhjapradéš, Radžastan, Uttarákhand, Uttarpradéš i vo federálnych teritóriách Dillí, Čandígarh a Andamany a Nikobary má štatút oficiálneho jazyka. V týchto štátoch, kde žije viacero národov a národností, je hindský jazyk spoločným prostriedkom vzdelania, kultúry, umenia a literatúry a v ostatnom čase aj jazykom úradov. Jeho znalosť sa rozšírila aj do Pandžábu, Kalkaty, Bombaja, čiastočne do Maháráštry, Gudžarátu a ďalších priľahlých oblastí, kde prevládajú súčasné indoárijské jazyky. Ako materinskú reč ho používa spolu s príbuznými dialektmi a jazykmi (bihárskymi, radžastanskými, pahárskymi) 41 % indickej populácie, ako tzv. druhý dorozumievací jazyk ho ovláda 10 % Indov. Má rad dialektov, z ktorých niektoré (napr. stará marvárčina v Radžastane, bradžština v záp. Uttarpradéši a avádhčina vo vých. Uttarpradéši) majú štatút klasických literárnych jazykov s niekoľkostoročnou literárnou tradíciou. Súčasná spisovná podoba založená na dialekte kharí bólí (pôvodne okolie Dillí a Mérathu) je v oblasti slovotvorby silno ovplyvnená sanskritom. Tento dialekt, výrazne obohatený arabsko-perzskou slovnou zásobou, sa stal tiež základom urdčiny (od 14. stor. literárny jazyk, dnes úradný jazyk Pakistanu). Hindský jazyk svojím rozšírením a kultúrnym významom patrí k popredným svet. jazykom (počtom hovoriacich 2. miesto za čínštinou). Používajú ho i príslušníci indických diaspór v Juž. Afrike, Bangladéši, Jemene, Ugande, Guyane, Suriname, Spojených arabských emirátoch, na Fidži, Mauríciu, Trinidade a Tobagu. Zapisuje sa písmom dévanágarí. V hindskom jazyku a v jeho dialektoch jestvuje rozsiahla literárna tvorba (→ hindská literatúra).

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hindský jazyk [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hindsky-jazyk