Hildebrandt, Johann Lucas von

Text hesla

Hildebrandt, Johann Lucas von, aj Johann Lucas z Hildebrandtu, Lukas, Jean Luca, 14. 11. 1668 Janov – 16. 11. 1745 Viedeň — rakúsky barokový architekt, spolu s J. B. Fischerom z Erlachu jeden z najvýznamnejších predstaviteľov barokovej architektúry v strednej Európe.

Študoval u C. Fontanu v Ríme. R. 1699 (alebo už 1696/7) sa usadil vo Viedni, 1701 (alebo 1700) vymenovaný za cisárskeho dvorného staviteľa (inžiniera), 1720 povýšený do šľachtického stavu, 1723 prvý cisársky dvorný staviteľ. Presadil sa najmä ako architekt šľachtických rezidencií (mestských palácov i zámkov), pracoval pre významné šľachtické rody v celej monarchii. K jeho hlavným patrónom a objednávateľom patril princ Eugen Savojský. Hildebrandtova raná tvorba je ovplyvnená súdobou talianskou barokovou architektúrou a G. Guarinim, ktorého stavby študoval. Vo svojich dielach zohľadňoval praktické aspekty i dobovú požiadavku dekoratívnosti. Sú charakteristické odstupňovaním hmôt, konvexno-konkávnym zalamovaním pôdorysov a architektonických foriem (napr. tympanónov a frontónov, hermový tvar pilastra) a bohatým drobným dekorom fasád (napr. ornamentálne terče). Jeho dekoratívny štýl mal vplyv na súdobú architektúru. Navrhoval aj oltáre a efemérne stavby (napr. slávobrány alebo castrá doloris).

Najvýznamnejšie profánne stavby: vo Viedni palác Schwarzenbergovcov (pôvodne záhradný palác Mansfeldovcov-Fondiovcov; 1696/7 – 1723), palác Kinských (Daun-Kinsky; 1713 – 16), zámky Horný a Dolný Belvedér (1714 – 24) postavené v duchu princípov F. Borrominiho (dnes galéria), budova dnešného úradu spolkového kancelára (1717 – 19), Harrachovský palác (1728 – 29; počas 2. svetovej vojny zničený, zachovala sa len kaplnka), dokončil stavbu paláca Eugena Savojského (od 1702; dnes ministerstvo financií), ktorú začal J. B. Fischer z Erlachu (od 1697); zámok Weissenstein (1711 – 19) v Pommersfeldene; prestavba zámku Mirabell (1721 – 27, neskôr prestavaný, zachovalo sa reprezentačné schodisko so sochárskou výzdobou J. R. Donnera) v Salzburgu; nerealizovaný návrh prestavby Hofburgu (1724 – 24) vo Viedni; prestavba zámku Schlosshof (okolo 1730, neskôr prestavaný) v Marchefelde; podieľal sa aj na prestavbe rezidencie vo Würzburgu (od 1730, s B. Neumannom) a i.

Najvýznamnejšie sakrálne stavby: čiastočne realizovaný areál lorety v Rumburku (1704 – 07), bývalý dominikánsky (dnes farský) Kostol sv. Vavrinca a sv. Zdislavy v Jablonnom v Podještědí (1699 – 1702, vysvätený 1729), kostol Deutschordenskirche v Linzi (dnes Seminarkirche, 1717 – 25), pravdepodobne naprojektoval aj piaristický kostol Maria Treu (1716) vo Viedni, navrhol aj monumentálnu prestavbu kláštora Göttweig (od 1719, čiastočne realizovaná, kláštor neskôr prestavaný) a i.

Na Slovensku sa mu v staršej umenovednej literatúre pripisovala budova Seminára sv. Štefana (Stefaneum, aj Mariano-Stefaneum, neskôr chlapčenský sirotinec) v Trnave z 1724, ktorá je pravdepodobne dielom viedenského architekta z jeho okruhu.

Text hesla

Hildebrandt, Johann Lucas von, aj Johann Lucas z Hildebrandtu, Lukas, Jean Luca, 14. 11. 1668 Janov – 16. 11. 1745 Viedeň — rakúsky barokový architekt, spolu s J. B. Fischerom z Erlachu jeden z najvýznamnejších predstaviteľov barokovej architektúry v strednej Európe.

Študoval u C. Fontanu v Ríme. R. 1699 (alebo už 1696/7) sa usadil vo Viedni, 1701 (alebo 1700) vymenovaný za cisárskeho dvorného staviteľa (inžiniera), 1720 povýšený do šľachtického stavu, 1723 prvý cisársky dvorný staviteľ. Presadil sa najmä ako architekt šľachtických rezidencií (mestských palácov i zámkov), pracoval pre významné šľachtické rody v celej monarchii. K jeho hlavným patrónom a objednávateľom patril princ Eugen Savojský. Hildebrandtova raná tvorba je ovplyvnená súdobou talianskou barokovou architektúrou a G. Guarinim, ktorého stavby študoval. Vo svojich dielach zohľadňoval praktické aspekty i dobovú požiadavku dekoratívnosti. Sú charakteristické odstupňovaním hmôt, konvexno-konkávnym zalamovaním pôdorysov a architektonických foriem (napr. tympanónov a frontónov, hermový tvar pilastra) a bohatým drobným dekorom fasád (napr. ornamentálne terče). Jeho dekoratívny štýl mal vplyv na súdobú architektúru. Navrhoval aj oltáre a efemérne stavby (napr. slávobrány alebo castrá doloris).

Najvýznamnejšie profánne stavby: vo Viedni palác Schwarzenbergovcov (pôvodne záhradný palác Mansfeldovcov-Fondiovcov; 1696/7 – 1723), palác Kinských (Daun-Kinsky; 1713 – 16), zámky Horný a Dolný Belvedér (1714 – 24) postavené v duchu princípov F. Borrominiho (dnes galéria), budova dnešného úradu spolkového kancelára (1717 – 19), Harrachovský palác (1728 – 29; počas 2. svetovej vojny zničený, zachovala sa len kaplnka), dokončil stavbu paláca Eugena Savojského (od 1702; dnes ministerstvo financií), ktorú začal J. B. Fischer z Erlachu (od 1697); zámok Weissenstein (1711 – 19) v Pommersfeldene; prestavba zámku Mirabell (1721 – 27, neskôr prestavaný, zachovalo sa reprezentačné schodisko so sochárskou výzdobou J. R. Donnera) v Salzburgu; nerealizovaný návrh prestavby Hofburgu (1724 – 24) vo Viedni; prestavba zámku Schlosshof (okolo 1730, neskôr prestavaný) v Marchefelde; podieľal sa aj na prestavbe rezidencie vo Würzburgu (od 1730, s B. Neumannom) a i.

Najvýznamnejšie sakrálne stavby: čiastočne realizovaný areál lorety v Rumburku (1704 – 07), bývalý dominikánsky (dnes farský) Kostol sv. Vavrinca a sv. Zdislavy v Jablonnom v Podještědí (1699 – 1702, vysvätený 1729), kostol Deutschordenskirche v Linzi (dnes Seminarkirche, 1717 – 25), pravdepodobne naprojektoval aj piaristický kostol Maria Treu (1716) vo Viedni, navrhol aj monumentálnu prestavbu kláštora Göttweig (od 1719, čiastočne realizovaná, kláštor neskôr prestavaný) a i.

Na Slovensku sa mu v staršej umenovednej literatúre pripisovala budova Seminára sv. Štefana (Stefaneum, aj Mariano-Stefaneum, neskôr chlapčenský sirotinec) v Trnave z 1724, ktorá je pravdepodobne dielom viedenského architekta z jeho okruhu.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hildebrandt, Johann Lucas von [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hildebrandt-johann-lucas-von