high-tech

Text hesla

high-tech [hajtek; angl.], high tech, hi-tech —

1. doslovne špičkový, najmodernejší, založený na vyspelej technológii (angl. high technology); označenie výrobkov a výrobných postupov využívajúcich špičkovú technológiu;

2. termín, ktorý označuje využívanie moderných technológií a priemyselných komponentov v architektúre a dizajne. Začal sa používať od konca 70. rokov 20. stor. na označenie tendencií v architektúre (high-tech architektúra), ktoré uplatňovali priemyselné prvky a estetiku vychádzajúcu z geometrického formalizmu modernej architektúry. High-tech architektúra kladie dôraz na precízne inžinierske plánovanie, transparentnosť (konštrukcia a štruktúra stavby je často odhalená), ľahkosť foriem (najmä kompaktné pravouhlé tvary komponované v jednoduchých abstraktných vzťahoch) a jasnú farebnosť, zároveň využíva prepracované priemyselné (napr. strojové) detaily a priemyselnú estetiku, vyznačuje sa expresivitou, ale aj diverzitou rozličných autorských prístupov a riešení. Tieto trendy sa v architektúre uplatňovali približne od pol. 60. rokov 20. stor., k najvýznamnejším raným stavbám patrí Pompidouovo centrum v Paríži (1971 – 77, architekti Renzo Piano a R. Rogers).

V 70. rokoch 20. stor. sa high-tech stal jedným z vedúcich trendov aj v interiérovom dizajne (high-tech dizajn) a od začiatku 80. rokov 20. stor. rešpektovaným, i keď kontroverzným štýlom v súdobej architektúre. K jeho vedúcim predstaviteľom patria N. R. Foster, R. Rogers, Michael Hopkins (*1935, †2018) a interiéroví dizajnéri Ward Bennet (*1917, †2003; považovaný za jedného z priekopníkov) a Rodney Kinsman (*1943).

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 15. apríla 2021.

High-tech [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-05-20 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/high-tech