Hicks, John Richard

Hicks [hiks], John Richard, sir, 8. 4. 1904 Leamington Spa, Warwickshire – 20. 5. 1989 Blockley, Gloucestershire — britský ekonóm, jeden z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia. R. 1926 – 35 prednášal ekonómiu na London School of Economics, 1935 – 38 na Cambridgeskej univerzite, 1938 – 46 profesor politickej ekonómie na univerzite v Manchestri, od 1950 na Oxfordskej univerzite, od 1965 emeritný profesor. Spočiatku sa venoval ekonómii práce. Rozvinul teóriu spotrebiteľského dopytu rozpracovaním kategórií hraničnej miery substitúcie a transformácie i model všeobecnej ekonomickej rovnováhy L. M. E. Walrasa a zahrnul teóriu kapitálu a úroku do analýzy rovnovážnych stavov, čím nadviazal na odkaz lausannskej školy. Vypracovaním kompenzačných kritérií (neskôr nazvaných Kaldorova-Hicksova efektívnosť) slúžiacich na porovnanie vplyvu alternatívnych hospodársko-politických opatrení na blahobyt spoločnosti významne prispel k rozpracovaniu ekonómie blahobytu. Ako jeden z prvých podal formalizovaný výklad Keynesovej ekonomickej teórie. Hicksov-Hansenov IS-LM model opisuje ekonomiku ako stav rovnováhy na trhu peňazí, statkov a služieb a kapitálu. R. 1980 Hicks tento model kritizoval, keď poukázal na to, že neberie do úvahy niektoré dôležité prvky Keynesovej teórie najmä vo vzťahu k neistote. Hlavné diela: Teória miezd (Theory of Wages, 1932), Hodnota a kapitál (Value and Capital, 1939), Príspevok k teórii obchodného cyklu (A Contribution to the Theory of the Trade Cycle, 1950), Teória hospodárskych dejín (A Theory of Economic History, 1969), Kauzalita v ekonómii (Causality in Economics, 1979), Trhová teória peňazí (A Market Theory of Money, 1989). Od 1942 člen Britskej akadémie, od 1948 Kráľovskej švédskej akadémie, od 1958 Americkej akadémie, 1960 – 62 prezident Royal Economic Society. R. 1964 mu bol udelený šľachtický titul. Držiteľ čestných doktorátov viacerých britských i zahraničných univerzít. Nobelova cena za ekonómiu (1972, s K. Arrowom) za priekopnícky prínos k rozpracovaniu teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy a k rozvoju teórie ekonómie blahobytu.