Hevelius, Johannes

Hevelius, Johannes, aj Johann Hewel, Johann Hewelcke, Jan Heweliusz, 28. 1. 1611 Gdansk – 28. 1. 1687 tamže — poľský astronóm. R. 1630 študoval právo v Leidene, potom uskutočnil cestu do Anglicka (1631) a Francúzska (1632 – 34), na ktorej sa stretol s viacerými vtedajšími astronómami, 1634 sa usadil v Gdansku a pracoval v otcovom pivovare, 1651 sa stal členom mestskej rady. Na streche svojho domu vybudoval observatórium, 1679 ho navštívil E. Halley.

R. 1644 Hevelius ako prvý pozoroval fázy Merkúra (čo potvrdzovalo Kopernikovo učenie) a 1661 ako jeden z prvých pozoroval prechod Merkúra pred slnečným diskom. Hoci používal aj astronomické prístroje (sám zostrojil niekoľko veľkých ďalekohľadov), bol posledný z veľkých astronómov, ktorý hviezdy pozoroval a určoval ich polohy voľným okom. Výsledky pozorovaní spracoval do katalógu, ktorý obsahoval 1 564 hviezd (vyšiel 1690 ako súčasť diela Prodromus astronomiae). Objavil libráciu Mesiaca v dĺžke, 1647 vydal atlas Mesiaca Selenografia alebo Opis Mesiaca (Selenographia sive Lunae descriptio) podľa pozorovaní vlastným ďalekohľadom. Pozoroval aj slnečné škvrny a objavil štyri kométy.

Autor diela Kométografia (Cometographia, 1668), dvojzväzkového diela O nebeskom stroji (Machinae Coelestis..., 1673, 1679) a i. Od 1664 člen Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Je podľa neho nazvaný kráter na Mesiaci.