Hesperidky

Text hesla

Hesperidky — v gréckej mytológii nymfy západu. Podľa Hésioda dcéry bohyne noci Nykty (Nyx). Zdroje najčastejšie uvádzajú ako ich otca Atlanta (Atlas), prípadne Temnotu (Erebos, brat Nykty), považované aj za dcéry Dia (Zeus) a bohyne Temidy (Themis). Boli tri: Aiglé (Žiarivá), Erytheia (Červená) a Hesperethusa, resp. Hesperethúsa (namiesto tretej sa niekedy uvádzajú Hesperia a Arethusa, resp. Arethúsa). Ďaleko na západe (gr. hesperos, odtiaľ názov), z pohľadu Grékov približne medzi dnešným Marokom a južným Francúzskom, mali strom (strážený drakom Ládónom) so zlatými granátovými jablkami, ktorý dostala Héra od Gaie ako svadobný dar. Zatiaľ čo Herakles držal na pleciach nebeskú klenbu, Atlas mu priniesol tri jablká (v tomto prípade symbol nesmrteľnosti), čím mu pomohol splniť jednu z úloh kráľa Eurysthea (podľa inej verzie Herakles sám zabil draka či hada Ládóna a jablká získal bez Atlantovej pomoci). Eurystheus ich spätne daroval Heraklovi, ktorý ich obetoval Aténe a ona ich vrátila Hesperidkám. Jedno z jabĺk ukradla Eris a vyvolala svár medzi Hérou, Afroditou a Aténou (Paridov súd). Námet výtvarného umenia; asi 50 antických vázových malieb zo 6. – 5. stor. pred n. l., J. M. W. Turner: Súmrak v záhradách Hesperidiek (po 1844), H. von Marées: Záhrada Hesperidiek (1873) a i.

Text hesla

Hesperidky — v gréckej mytológii nymfy západu. Podľa Hésioda dcéry bohyne noci Nykty (Nyx). Zdroje najčastejšie uvádzajú ako ich otca Atlanta (Atlas), prípadne Temnotu (Erebos, brat Nykty), považované aj za dcéry Dia (Zeus) a bohyne Temidy (Themis). Boli tri: Aiglé (Žiarivá), Erytheia (Červená) a Hesperethusa, resp. Hesperethúsa (namiesto tretej sa niekedy uvádzajú Hesperia a Arethusa, resp. Arethúsa). Ďaleko na západe (gr. hesperos, odtiaľ názov), z pohľadu Grékov približne medzi dnešným Marokom a južným Francúzskom, mali strom (strážený drakom Ládónom) so zlatými granátovými jablkami, ktorý dostala Héra od Gaie ako svadobný dar. Zatiaľ čo Herakles držal na pleciach nebeskú klenbu, Atlas mu priniesol tri jablká (v tomto prípade symbol nesmrteľnosti), čím mu pomohol splniť jednu z úloh kráľa Eurysthea (podľa inej verzie Herakles sám zabil draka či hada Ládóna a jablká získal bez Atlantovej pomoci). Eurystheus ich spätne daroval Heraklovi, ktorý ich obetoval Aténe a ona ich vrátila Hesperidkám. Jedno z jabĺk ukradla Eris a vyvolala svár medzi Hérou, Afroditou a Aténou (Paridov súd). Námet výtvarného umenia; asi 50 antických vázových malieb zo 6. – 5. stor. pred n. l., J. M. W. Turner: Súmrak v záhradách Hesperidiek (po 1844), H. von Marées: Záhrada Hesperidiek (1873) a i.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hesperidky [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hesperidky