Herzl, Theodor

Text hesla

Herzl [hercl], Theodor, hebr. Benjamin Ze’ev, 2. 5. 1860 Budapešť – 3. 7. 1904 Edlach an der Rax, dnes súčasť Reichenau an der Rax, Dolné Rakúsko, pochovaný v Jeruzaleme — rakúsky židovský novinár, dramatik, spisovateľ a politik, najvýznamnejší spomedzi zakladateľov politiky sionizmu, duchovný otec moderného židovského štátu. Pochádzal zo židovskej, ale kultúrne značne asimilovanej obchodníckej rodiny. R. 1878 – 84 študoval právo na univerzite vo Viedni. R. 1889 – 95 korešpondent viedenských novín Neuen Freien Presse v Paríži. Silno ovplyvnený Dreyfusovou aférou a vystúpeniami viedenského radikálneho antisemitu K. Luegera upustil od pôvodného presvedčenia, že antisemitizmus je iba sociálny problém, ktorý sa vyrieši prirodzenou asimiláciou. Dospel k názoru, že Židia si musia založiť vlastný štát, do ktorého sa vysťahujú, čo deklaroval v publikácii Židovský štát (Der Judenstaat, 1896). R. 1897 zorganizoval v Bazileji prvý svetový sionistický kongres, na ktorom bola vznesená požiadavka na samostatný židovský štát v Palestíne a stal sa predsedom novozaloženej Svetovej sionistickej organizácie. V nasledujúcich rokoch sa usiloval získať podporu svetových mocností. Vďaka svojmu pôvodu, stykom, majetku, charizme a intelektu presadil židovskú otázku a problém antisemitizmu do vysokej politiky vtedajšej Európy. R. 1899 založil spoločnosť Jewish Colonial Trust na podporu židovskej kolonizácie Palestíny. V tom istom roku britský minister kolónií J. Chamberlain ponúkol Herzlovi územie v Ugande na založenie židovskej domoviny, čo však väčšina sionistov odmietla. Herzl nespájal otázku obnovy židovského štátu s víziou náboženského oživenia alebo s hebrejčinou ako hlavným komunikačným jazykom. Uvažoval o svetskom štáte podobnom vtedajším anglosaským presídleneckým kolóniám (resp. domíniám) s hlavným komunikačným jazykom nemčinou. Kritizovali ho židovskí intelektuáli presadzujúci asimiláciu i konzervatívni rabíni predpokladajúci jasný náboženský charakter budúceho židovského štátu. Autor práce Filozofické rozprávania (Philosophische Erzählungen, 1900) a románu Staronová zem (Altneuland, 1900). R. 1949 boli Herzlove telesné pozostatky prenesené do Izraela.

Zverejnené vo februári 2008.

Herzl, Theodor [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/herzl-theodor