Hermés

Text hesla

Hermés, genitív Herma — grécky boh, syn Dia (Zeus) a Maie. Pôvodne boh vetra, Gréci ho uctievali od najstarších čias (Knóssos, pamiatky v lineárnom písme B zo 14. – 13. stor. pred n. l.) ako boha vegetatívnej sily (symbolizovanej falusom), považovaný za ochrancu pastierov a stád. Od malička bol dôvtipný a ľstivý (Hermés Dolios). Narodil sa ráno v jaskyni pod vrchom Kylléna v Arkádii, dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru (natiahnutím strún na korytnačí pancier), popoludní ukradol Apolónovi 50 kráv (pospiatky ich zahnal do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy) a večer s nevinným výrazom zaspal. Keď Apolón jeho podvod odhalil, Hermés ho obmäkčil hrou na lýre, výmenou za ňu mu Apolón ponechal stádo a daroval zlatú berlu prinášajúcu blahobyt a dotknutím očí spánok a sny. Hermés vynašiel aj hudobný nástroj syrinx, za ktorý mu Apolón daroval zlatú palicu (gr. kérykeion, lat. caduceus) na stráženie stáda, ktorá sa neskôr stala symbolom poslov; znázorňuje sa s dvoma krídelkami a s okom prozreteľnosti na hornom konci, obtočená dvoma hadmi v tvare neúplnej osmičky. Podobne ako Iris bol Hermés spoľahlivým poslom Dia, neskôr aj ostatných bohov či ľudí (o. i. sprievodca duší do podsvetia, Hermés Psychopompos). Považovaný za patróna rečníctva a darcu rečníckeho nadania (Hermés Logios). Bol mu pripisovaný aj úspech pri rokovaní s cudzincom alebo s nepriateľom (odtiaľ grécky výraz herméneus označujúci prekladateľa a pojem hermeneutika označujúci interpretáciu). Boh obchodníkov a šťastných nálezcov (gr. hermaion – náhodný nález), ale aj zlodejov jahniat či oviec. Grékmi pokladaný za vynálezcu abecedy, mier, váh a telocviku. Ochranca pocestných, uctievaný hromadou kameňov na rázcestiach (predobraz oltára), neskôr sochami (→ herma).

Spočiatku zobrazovaný ako bradatý muž (napr. socha Herma nesúceho barana, Hermés Krioforos), od 5. stor. pred n. l. bola jeho úloha rýchleho posla stvárňovaná podobou mládenca s klobúkom (petasos), prípadne s čiapkou s krídlami a okrídlenými sandálmi, obchodovanie symbolizoval mešec peňazí. Otec Hermafrodita, podľa niektorých prameňov aj Odyseovho deda Autolyka a boha Pana. Na Diov príkaz zabil stookého Arga, čím vyslobodil Ió; počas Athamantovho šialenstva (→ Inó) zachránil život malému Dionýzovi. Približne v 5. stor. pred n. l. ho Rimania stotožnili s bohom obchodu a zisku Merkúrom. Námet literárnych (v Homérovej Iliade sprevádzal Priama žiadajúceho v Achillovom tábore Hektorove pozostatky, v Odysseii odviedol Odysea od Kalypsó, zlodej Apolónovho stáda v Sofoklovej satyrskej dráme Sliediči) a výtvarných diel (Praxitelés: socha Hermés s malým Dionýzom, okolo 340 pred n. l., Lysippos: Odpočívajúci Hermés, Hermés priväzujúci si sandál, 4. stor. pred n. l.).

Text hesla

Hermés, genitív Herma — grécky boh, syn Dia (Zeus) a Maie. Pôvodne boh vetra, Gréci ho uctievali od najstarších čias (Knóssos, pamiatky v lineárnom písme B zo 14. – 13. stor. pred n. l.) ako boha vegetatívnej sily (symbolizovanej falusom), považovaný za ochrancu pastierov a stád. Od malička bol dôvtipný a ľstivý (Hermés Dolios). Narodil sa ráno v jaskyni pod vrchom Kylléna v Arkádii, dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru (natiahnutím strún na korytnačí pancier), popoludní ukradol Apolónovi 50 kráv (pospiatky ich zahnal do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy) a večer s nevinným výrazom zaspal. Keď Apolón jeho podvod odhalil, Hermés ho obmäkčil hrou na lýre, výmenou za ňu mu Apolón ponechal stádo a daroval zlatú berlu prinášajúcu blahobyt a dotknutím očí spánok a sny. Hermés vynašiel aj hudobný nástroj syrinx, za ktorý mu Apolón daroval zlatú palicu (gr. kérykeion, lat. caduceus) na stráženie stáda, ktorá sa neskôr stala symbolom poslov; znázorňuje sa s dvoma krídelkami a s okom prozreteľnosti na hornom konci, obtočená dvoma hadmi v tvare neúplnej osmičky. Podobne ako Iris bol Hermés spoľahlivým poslom Dia, neskôr aj ostatných bohov či ľudí (o. i. sprievodca duší do podsvetia, Hermés Psychopompos). Považovaný za patróna rečníctva a darcu rečníckeho nadania (Hermés Logios). Bol mu pripisovaný aj úspech pri rokovaní s cudzincom alebo s nepriateľom (odtiaľ grécky výraz herméneus označujúci prekladateľa a pojem hermeneutika označujúci interpretáciu). Boh obchodníkov a šťastných nálezcov (gr. hermaion – náhodný nález), ale aj zlodejov jahniat či oviec. Grékmi pokladaný za vynálezcu abecedy, mier, váh a telocviku. Ochranca pocestných, uctievaný hromadou kameňov na rázcestiach (predobraz oltára), neskôr sochami (→ herma).

Spočiatku zobrazovaný ako bradatý muž (napr. socha Herma nesúceho barana, Hermés Krioforos), od 5. stor. pred n. l. bola jeho úloha rýchleho posla stvárňovaná podobou mládenca s klobúkom (petasos), prípadne s čiapkou s krídlami a okrídlenými sandálmi, obchodovanie symbolizoval mešec peňazí. Otec Hermafrodita, podľa niektorých prameňov aj Odyseovho deda Autolyka a boha Pana. Na Diov príkaz zabil stookého Arga, čím vyslobodil Ió; počas Athamantovho šialenstva (→ Inó) zachránil život malému Dionýzovi. Približne v 5. stor. pred n. l. ho Rimania stotožnili s bohom obchodu a zisku Merkúrom. Námet literárnych (v Homérovej Iliade sprevádzal Priama žiadajúceho v Achillovom tábore Hektorove pozostatky, v Odysseii odviedol Odysea od Kalypsó, zlodej Apolónovho stáda v Sofoklovej satyrskej dráme Sliediči) a výtvarných diel (Praxitelés: socha Hermés s malým Dionýzom, okolo 340 pred n. l., Lysippos: Odpočívajúci Hermés, Hermés priväzujúci si sandál, 4. stor. pred n. l.).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hermés [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hermes