Herľany

Text hesla

Herľany — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji na styku Košickej kotliny so Slanskými vrchmi, 365 m n. m.; 294 obyvateľov (2017). Miestne časti: Herľany, Žírovce. Písomne doložená 1487 ako Haryan, 1630 Harlyan, 1808 Herlány, Herlein, 1863 – 77 Herlein, 1882 Herlány, 1888 – 98 Herlein, 1900 – 13 Ránkfüred, 1920 Herlany, 1927 Herľany. R. 1964 k nej bola pričlenená obec Žírovce (písomne doložená 1427 ako Gyr, 1430 Syr, 1773 Zsir, Žirowcze, 1786 Zschir, Žirowecz, 1808 Zsir, Žírowce, Žirawa, 1863 – 1913 Zsir, 1920 Žirovce, 1927 – 64 Žírovce). Herľany patrili panstvu Trebišov a boli želiarskou obcou. Už v 17. stor. boli známe svojimi alkalicko-železitými prameňmi, pri ktorých vznikli v 18. stor. kúpele zamerané na liečbu chorôb látkovej výmeny, krvi a nervových chorôb. R. 1870 počas hĺbenia vrtu pri hľadaní nových minerálnych vôd vznikol gejzír (→ Herliansky gejzír). Kúpeľný ráz obce zanikol po 1945, v súčasnosti vďaka existencii gejzíru a priaznivej polohe (východisko na hrebeň Slanských vrchov) vyhľadávané turistické stredisko. Archeologické nálezy z mladého paleolitu, neolitu a eneolitu, mladšej rímskej doby a včasného stredoveku; stredoveký hrádok (2. pol. 13. – 15. stor.), zaniknutá stredoveká dedina (13. – 15. stor.). Stavebné pamiatky: klasicistická kúpeľná budova (pol. 19. stor.), neskoroklasicistická Kaplnka sv. Petra a Pavla (1859, namiesto sv. Jána Nepomuckého uvádzaného 1823). V katastri je prírodná rezervácia Malé Brdo (vyhlásená 1950, rozloha 56 ha) orientovaná na ochranu teplomilného dubového lesa.

Text hesla

Herľany — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji na styku Košickej kotliny so Slanskými vrchmi, 365 m n. m.; 294 obyvateľov (2017). Miestne časti: Herľany, Žírovce. Písomne doložená 1487 ako Haryan, 1630 Harlyan, 1808 Herlány, Herlein, 1863 – 77 Herlein, 1882 Herlány, 1888 – 98 Herlein, 1900 – 13 Ránkfüred, 1920 Herlany, 1927 Herľany. R. 1964 k nej bola pričlenená obec Žírovce (písomne doložená 1427 ako Gyr, 1430 Syr, 1773 Zsir, Žirowcze, 1786 Zschir, Žirowecz, 1808 Zsir, Žírowce, Žirawa, 1863 – 1913 Zsir, 1920 Žirovce, 1927 – 64 Žírovce). Herľany patrili panstvu Trebišov a boli želiarskou obcou. Už v 17. stor. boli známe svojimi alkalicko-železitými prameňmi, pri ktorých vznikli v 18. stor. kúpele zamerané na liečbu chorôb látkovej výmeny, krvi a nervových chorôb. R. 1870 počas hĺbenia vrtu pri hľadaní nových minerálnych vôd vznikol gejzír (→ Herliansky gejzír). Kúpeľný ráz obce zanikol po 1945, v súčasnosti vďaka existencii gejzíru a priaznivej polohe (východisko na hrebeň Slanských vrchov) vyhľadávané turistické stredisko. Archeologické nálezy z mladého paleolitu, neolitu a eneolitu, mladšej rímskej doby a včasného stredoveku; stredoveký hrádok (2. pol. 13. – 15. stor.), zaniknutá stredoveká dedina (13. – 15. stor.). Stavebné pamiatky: klasicistická kúpeľná budova (pol. 19. stor.), neskoroklasicistická Kaplnka sv. Petra a Pavla (1859, namiesto sv. Jána Nepomuckého uvádzaného 1823). V katastri je prírodná rezervácia Malé Brdo (vyhlásená 1950, rozloha 56 ha) orientovaná na ochranu teplomilného dubového lesa.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Herľany [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/herlany