Herbart, Johann Friedrich

Text hesla

Herbart, Johann Friedrich, 4. 5. 1776 Oldenburg – 14. 8. 1841 Göttingen — nemecký filozof a pedagóg. R. 1797 – 1800 súkromný vychovávateľ v Berne, kde sa zoznámil s J. H. Pestalozzim, ktorý ovplyvnil jeho pedagogické myslenie. Od 1805 profesor filozofie na univerzite v Göttingene, od 1809 na univerzite v Königsbergu (dnes Kaliningrad), 1833 sa vrátil do Göttingenu.

Počas pôsobenia v Königsbergu založil pedagogický seminár s pokusnou školou a internátom, kde žil so svojimi chovancami a v praxi overoval svoje pedagogické teórie. Nadviazal na Kantovu filozofiu a psychológiu a systém pedagogiky ako vedy založil na základoch týchto vied. Zastával názor, že duša a jej predstavy patria do sveta tzv. reálov, tie neustále menia svoje vzájomné vzťahy, ktoré je možné skúmať. Svoje pedagogické názory budoval na psychologickom (→ asocianizmus) a etickom základe. Z etiky odvodil najvyšší cieľ výchovy – cnosť, ku ktorej sa človek približuje osvojením si mravných (praktických) ideí: idey vnútornej slobody, dokonalosti, žičlivosti (lásky), práva a spravodlivosti (odplaty). Z psychológie čerpal pri formulácii vyučovacích metód, ktoré rozdelil do troch kategórií: vláda (Regierung; kým sa dieťa vychováva, treba ho aj ovládať, t. j. musí byť podriadené určitému vonkajšiemu nátlaku), vyučovanie (Unterricht; prostriedok mravnej výchovy) a výchova (Zucht; cieľ výchovy). Za hlavné prostriedky vlády považoval autoritu a lásku, ktoré sa v určitých situáciách musia prejavovať aj prísnosťou, vyučovanie sa má zameriavať na budúcnosť a aby sa dosiahli primerané výsledky, musí byť výchovné. Podľa Herbarta má proces vyučovania štyri formálne stupne: jasnosť (Klarheit) – pokojné vhĺbenie sa, keď dochádza k jasnému chápaniu jednotlivostí; asociácia (Assoziation) pokročilé vhĺbenie sa, spájanie nových predstáv s predstavami získanými skôr; systém (System) – pokojné ujasnenie, jednotlivý objekt sa včlení do celku, kde dostáva určité miesto a hodnotu; metóda (Methode) – pokročilé ujasnenie, od systematického prehľadu sa pristúpi k precvičovaniu a aplikácii. Tieto formálne stupne prepracovali Herbartovi nasledovníci a stali sa záväznou schémou pri vyučovaní všetkých predmetov, pričom sa mechanicky uplatňovali na každej hodine (→ herbartizmus). Autor diel Všeobecná pedagogika odvodená z cieľov výchovy (Allgemeine Pädagogik aus dem Zweck der Erziehung abgeleitet, 1806), Psychológia ako veda (Psychologie als Wissenschaft, 1824 – 25) a viacerých ďalších.

Popis ilustrácie

Johann Friedrich Herbart

Text hesla

Herbart, Johann Friedrich, 4. 5. 1776 Oldenburg – 14. 8. 1841 Göttingen — nemecký filozof a pedagóg. R. 1797 – 1800 súkromný vychovávateľ v Berne, kde sa zoznámil s J. H. Pestalozzim, ktorý ovplyvnil jeho pedagogické myslenie. Od 1805 profesor filozofie na univerzite v Göttingene, od 1809 na univerzite v Königsbergu (dnes Kaliningrad), 1833 sa vrátil do Göttingenu.

Počas pôsobenia v Königsbergu založil pedagogický seminár s pokusnou školou a internátom, kde žil so svojimi chovancami a v praxi overoval svoje pedagogické teórie. Nadviazal na Kantovu filozofiu a psychológiu a systém pedagogiky ako vedy založil na základoch týchto vied. Zastával názor, že duša a jej predstavy patria do sveta tzv. reálov, tie neustále menia svoje vzájomné vzťahy, ktoré je možné skúmať. Svoje pedagogické názory budoval na psychologickom (→ asocianizmus) a etickom základe. Z etiky odvodil najvyšší cieľ výchovy – cnosť, ku ktorej sa človek približuje osvojením si mravných (praktických) ideí: idey vnútornej slobody, dokonalosti, žičlivosti (lásky), práva a spravodlivosti (odplaty). Z psychológie čerpal pri formulácii vyučovacích metód, ktoré rozdelil do troch kategórií: vláda (Regierung; kým sa dieťa vychováva, treba ho aj ovládať, t. j. musí byť podriadené určitému vonkajšiemu nátlaku), vyučovanie (Unterricht; prostriedok mravnej výchovy) a výchova (Zucht; cieľ výchovy). Za hlavné prostriedky vlády považoval autoritu a lásku, ktoré sa v určitých situáciách musia prejavovať aj prísnosťou, vyučovanie sa má zameriavať na budúcnosť a aby sa dosiahli primerané výsledky, musí byť výchovné. Podľa Herbarta má proces vyučovania štyri formálne stupne: jasnosť (Klarheit) – pokojné vhĺbenie sa, keď dochádza k jasnému chápaniu jednotlivostí; asociácia (Assoziation) pokročilé vhĺbenie sa, spájanie nových predstáv s predstavami získanými skôr; systém (System) – pokojné ujasnenie, jednotlivý objekt sa včlení do celku, kde dostáva určité miesto a hodnotu; metóda (Methode) – pokročilé ujasnenie, od systematického prehľadu sa pristúpi k precvičovaniu a aplikácii. Tieto formálne stupne prepracovali Herbartovi nasledovníci a stali sa záväznou schémou pri vyučovaní všetkých predmetov, pričom sa mechanicky uplatňovali na každej hodine (→ herbartizmus). Autor diel Všeobecná pedagogika odvodená z cieľov výchovy (Allgemeine Pädagogik aus dem Zweck der Erziehung abgeleitet, 1806), Psychológia ako veda (Psychologie als Wissenschaft, 1824 – 25) a viacerých ďalších.

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 26. februára 2018.

citácia

Herbart, Johann Friedrich [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/herbart-johann-friedrich