Héra

Héra, gr. aj Héré — starobylá grécka bohyňa, dcéra Titana Krona a Rheie, sestra a (tretia) manželka najvyššieho boha Dia (Zeus). Hneď po narodení ju s ostatnými súrodencami (Hestia, Demetra, Hádes, Poseidón) prehltol Kronos, neskôr ju vyslobodil Zeus. Ochrankyňa manželstva a v ňom zrodených detí. Podobne ako Artemida uctievaná aj ako bohyňa Mesiaca a pomocníčka pri pôrodoch. Vynikala krásou, nazývaná kravooká (gr. boópis, t. j. s nádhernými veľkými okrúhlymi očami) či bohyňa bielych lakťov (gr. leukólenos). Zeus ju uznával ako spoluvládkyňu, spoločne vládli na zlatom tróne mračnám a búrkam, jej služobníčkami boli Hóry a Iris. Diovi porodila Area (Arés), Hébé, Héfaista a bohyňu zdarného pôrodu Eileithyiu (sama nazývaná jej menom). Ako prísna a počestná manželka žiarlivo prenasledovala Diove milenky (Semela, Ió, Létó) a ich deti (Herakles, Dionýzos), prípadne tých, ktorým boli Diove deti zverené do opatery (Inó a Athamas opatrujúci Semelinho Dionýza). Počas vzbury Poseidóna a Atény proti Diovi sa Héra priklonila na ich stranu. Keď storuký obor Briareós pomohol Diovi k víťazstvu, Zeus za trest spútal Héru reťazami a zavesil ju dolu hlavou medzi nebo a zem. Prepustil ju, až keď mu bohovia odprisahali poslušnosť. Zo zvierat boli Hére zasvätené kukučka (v jej podobe sa Héry zmocnil Zeus), páv a jastrab, z plodov granátové jabĺčko. Jej obdobou v Ríme bola Juno.

Héra je doložená už v mykénskom období (pamiatkami v lineárnom písme B), jej kult bol rozšírený po celom Grécku, najmä v mestách Argos, Sparta a Mykény, v Olympii, na ostrovoch Samos (jej rodisko), Kréta a i., na jej počesť sa konali slávnosti (→ héraie) a stavali chrámy (→ héraion). V kulte zohrával významnú úlohu obrad jej sobáša s Diom (→ hieros gamos) zaisťujúci plodnosť a úrodu. Kultové obrady, napr. v Aténach počas mesiaca svadieb (gr. gamelión), boli napodobnením vtedajšieho sobášneho obradu (únos nevesty, slávnostný sprievod nevesty na voze). V Homérovej Iliade je (spolu s Aténou, na rozdiel od Afrodity) priaznivo naklonená gréckym bojovníkom (pomsta Trójanovi Paridovi). Vo výtvarnom umení zobrazovaná s diadémom či s venčekom (gr. stefané) okolo hlavy, so žezlom, ako aj s lukom a pochodňami. Častý námet vázových malieb, napr. Héra s Diom a Hórami (okolo 570 pred n. l.); sochárskych diel: slávna (nezachovaná) chryzelefantínová socha Héry sediacej na tróne od Polykleita (pol. 5. stor. pred n. l.), hlava Héry z Olympie (okolo 600 pred n. l.) a z chrámu v Argu (mramor, okolo 420 pred n. l.), rímske kópie gréckych sôch Héra Barberini (okolo 420 pred n. l.) a Héra Farnese, rímska socha Héra Ludovisi; a reliéfov: Zeus a Héra (z héraia v Selinunte na Sicílii, okolo 450 pred n. l.).