Henkel, Ján

Henkel, Ján, aj Henckel, Henkelius, asi 1481 Levoča – 5. 11. 1539 Vroclav — uhorský cirkevný hodnostár, humanista. R. 1513 farár v Levoči, 1522 v Košiciach, potom kazateľ kráľovnej Márie (manželky uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského, sestry Ferdinanda I. Habsburského), 1531 farár v Świdnici (Poľsko), vroclavský kanonik. Významný vzdelanec svojej doby. Vybudoval si rozsiahlu knižnicu, usiloval sa o záchranu vzácnej stredovekej knižnice fraternity 24 spišských farárov, ktorú dal umiestniť do hlavného kostola v Levoči a vzácne exempláre pripevniť reťazami. Prívrženec a priateľ Erazma Rotterdamského, F. Melanchtona a iných európskych humanistov. Spočiatku bol naklonený reformácii, mnohé reformačné názory prijímal so sympatiami. V podstate sa usiloval o kompromis, ktorý by napomohol riešenie problémov a viedol k ozdraveniu pomerov v katolíckej cirkvi. Po sneme v Augsburgu (1530) sa pre svoje sympatie k reformám stal pre Habsburgovcov neprijateľným a bol donútený odísť z kráľovniných služieb. Autor kázní, ktoré sa však nezachovali, známe sú iba zo zmienok v literatúre. Tlačou vyšli jeho listy mestskej rade v Košiciach a Bardejove, v archívoch sa zachovali i listy písané Banskej Bystrici a iným mestám. Pripúšťa sa, že napísal alebo odpísal kompendium rímskeho a cirkevného práva.